Bona lingvoを読む(エスペラント) - 3-06

NATURA SIN-ESPRIMADO(第3章 先天的な自己表現 その6)

Ena filozofio(内面の世界観)

本文
Kial mal- tute ne ĝenas min? Eble ĉar mi lernis la lingvon estante 11-12-jara, kaj do ne havante la saman lingvan fonon kiel plenkreskuloj jam lernintaj la latinan aŭ similan lingvon. Se, kiel mi supozas, esperanto logas homojn, kiuj deziras novan, pli egalecan manieron interrilati, estas normale, ke multaj havas, fone de la menso, la penson: “Kial unu homo (Zamenhof) diktu al mi, kiel mi esprimu min? Mi estas lia egalulo. Ankaŭ miaj ideoj samrajtas.” Tia rigardo al la lingvo konformas al ĝia spirito, aŭ pli ĝuste al ĝia etoso. Tie fontas la reformemo de multaj esperantistoj.
私が「mal」にわずらわしさを全く感じないのはなぜでしょうか?おそらく、エスペラントを学んだのは11,12歳だったからでしょうし、ラテン語などの言語をすでに学んでいた大人たちのような同じ言語的な源泉を持っていなかったからでしょう。もし、仮定したように、エスペラントが交流するための新しくもっと便利な方法を求めていた人たちを魅了するならば、精神の源泉のことろで、「なぜ、ひとりの人(ザメンホフ)が私が自分をどのように表現するのかを指図するのでしょうか?それは私は彼の同輩だからです。私の考えもまた、彼と同じなんです」という思想を多くの人たちがもっているのは、当然なのです。エスペラントに対するこのような視線は、エスペラントの精神、より正しくいえばエスペラントの気風(エトス)に合致しているのです。そこには、多くのエスペランティストたちの改革好きが源があるのです。
語彙
dikti指図するfonti湧き出る、源を発する

本文
Sed infano malsame reagas. Kiam mi lernis la lingvon, malmulta kaj malgranda estis simple, por mi, oportunaj vortoj, kiuj klare esprimas sian sencon, en sistemo, kiun mi tutkore aprobis, ĉar ĝi estas tute konsekvenca, kio ĝenerale plaĉas al infanoj. Mi ne zorgis pri etimologio, same kiel anglalingvan infanon ne ŝokas la fakto, ke grandson, ‘nepo’, granddaughter, ‘nepino’, grandchildren, ‘genepoj’, povus esti konsiderataj kiel lingvaj monstraĵoj, ĉar la prefikso devenas de franca vorto signifanta ‘granda’, sed aplikiĝas al homoj pli etaj, fakte anstataŭante francan prefikson kun la senco ‘malgranda’ (en la franca, oni diras respektive petit-fils, petite-fille, petits-enfants, kaj petit signifas ‘eta’).
しかし子どもは違った反応をします。私がエスペラントを学んだ時は、「malmulta」と「malgranda」は単純で、私にしてみれば、心から同意する体系を使って、明確に表現する便利な単語であったのです。それはまったく筋が通っていました。そのことは当然、子どもたちの気に入るものでした。私は、英語圏の子どもと同様に、語源学を気にかけません。英語圏の子どもは、grandson(孫)、granddaughter(孫娘)、grandchildren(孫たち)にショックを受けていません。これらは、おそらく言語的な奇形かもしれません。接頭辞「grand」が「大きい」を意味するフランス語の単語から由来しますが、実際上、「小さい」を意味するフランス語の接頭辞の代わりに使われて、より幼い人間に適用されているからです。(フランス語では、petit-fils(孫)、 petite-fille(孫娘)、 petits-enfants(孫たち)となり、接頭辞「 petit」は「小さい」を意味します)
語彙
aprobi賛成する、同意する

本文
Ne nur mal- ne ŝokis min, sed mi vidis en ĝi senfine fekundan vortformilon, plej bonvenan. Mi suspektas, ke pli poste, kiam mia plej ŝatata ĉina korespondanto enkondukis min en la orientazian pensmanieron, kaj kiam mi lernis lian lingvon, mi estis influata de Dao-ismo (Taoismo laŭ PIV, sed mi preferas la oficialan ĉinan transskribon Dao). Plaĉas al mi la ideo, ke ie en malbona kaŝiĝas ‘bono’, en malforta ‘forto’, en malgranda ‘grandeco’, en malami ‘ami’. Tradicia ĉina mondrigardo, laŭ kiu io enhavas la ĝermon de sia kontraŭo, kaj ankaŭ laŭ kiu ĉiu adjektivo estas relativa, akordas kun mia maniero aliri la realon.
私は「mal」にショックを受けなかっただけでなく、無制限に繁殖力のある単語の枠組みーもっとも歓迎すべきものーをエスペラントの中でみつけました。ずっとあとで、敬愛すべき中国の文通相手が私に東洋の思考法式を紹介してくれた時、また、彼らの言葉(中国語)を習った時に、私は道教の影響を受けたのではないかと、思います。(エスペラントのPIVによると「Taoismo」ですが、私は公式的な中国の転記「Dao」のほうが好きです)。悪いもの「malbona」の中のどこかに善「bono」が隠れており、また弱いもの「malforta」の中には強さ「forto」が、小さなもの「malgranda」の中に偉大さ「grandeco」が、憎むこと「malami」の中に愛すること「ami」が隠れているという考え方は、私にとって気持ちの良いものです。伝統的な中国の世界観によると、ある物にはそれとは逆のものが含まれており、また各々の形容詞は相対的なのです。その世界観は、現実にアクセスするための私の流儀にぴったりです。
語彙
fekunda繁殖力のあるvortformilo単語の型枠suspekti〜でないかと思う
Taoismo道教mondrigardo世界観akordi調和している

本文
Verdire, ĝian ĝustecon ĉiutage konfirmas mia profesio. Kiom da forto kaŝiĝas en iu malforta, kaj kiom da malforto en fortulo! Kiel proksimas unu al alia amo kaj malamo! Kaj kiom da psikologia progreso, kiam homo ĉesas kompreni adjektivojn kiel ion absolutan, difinitan per si mem, dum fakte ili postulas referencon. Ĉu malgranda elefanto ne estas imprese granda? Ĉu ne kortuŝe malgranda la plej granda formiko? Tio, kio malfacilas al mi, eble estas por vi plej facila. Kiam homoj suferantaj pro “komplekso pri malplivaloro” komprenas, ke en la frazo “mi estas malforta” aŭ “mi konstante malsukcesas”, la vortoj malforta kaj malsukcesas rilatas al nur unu aspekto de ili, kaj ke ie ili havas ankaŭ forton kaj sukcespovon, ili ekiras la vojon al plena liberiĝo el tiuj turmentaj ideoj pri si mem, venenaj al la vivĝojo.
実をいうと、私の職業は毎日その正しさを確認しているのです。弱者の中にはどれほどの強さが、また、強者の中にどれほどの弱さが隠されているのでしょうか! 愛と憎しみはお互いに、なんと近い関係なのでしょうか! それで、心理的なプロセスの分だけ、無条件で、自らが規定しているものとしての形容詞を理解するのをやめる時、一方では実は、それらは参照を必要としているのです。小さなゾウでも、印象的には大きくないですか?もっとも大きなアリでも、小さくて感動しないでしょか?私にとって難しいことは、おそらくあなた達にとっては簡単かもしれません。「劣等感」にさいなまれている人たちは「私は弱い」とか「私はいつも失敗している」という文章の中で、「弱い」と「失敗する」はそれらの一面の見かけだけにしか関係していないし、どこかで「強さ」も「成功する能力」ももっているのだということを理解する時にこそ、彼らは、人生の喜びに対してそれ自体が毒になる苦しみの考え方から完全に解き放たれる道を歩み始めるのです。
語彙
komplekso pri malplivaloro(malpli / valoro=)より劣った価値についてのコンプレックス=劣等感

本文
Ni rimarku, ke simila saĝeco troviĝas ankaŭ en okcidento: “Feliĉaj la malfeliĉuloj, amataj la malamataj, altaj la malaltuloj” klare sonas en la mesaĝo de la krista surmonta prediko. Iu filozofia ludo kaŝiĝas en la mal-vortoj, kiu ege plaĉas al mi. Sed estas vere, ke Kartezio (francanome Descartes) ege malhelpis kompreni tiun aliron al konceptoj, rigardataj kiel duvizaĝaj.
西洋にもまた同様な知恵があることに注目しましょう。すなわち「不幸な人たちは幸いです。憎まれている人は愛されているのです。低い人は高いのです」というのは、キリストの山上の垂訓の中ではっきりと告げられています。ある哲学的なゲームが、この「mal」単語の中に隠れていますが、そのことは私にとって大変、気持ちの良いものです。しかし、デカルト(仏語では「Descartes」)が、二つの顔を持つように見える概念へのアプローチを理解することをかなり妨害したというのも本当です。
語彙
Kartezioデカルト(フランスの哲学者,1596-1650)

本文
Jes, mal- ricevas de mi fervoran ŝaton kaj estimon. Kiam mi legas tutan tekston sen ĝi – ekzemple la iltis-an Literaturan Manifeston – mi havas la impreson, ke mankas io, kaj instinkte mi konkludas, ke la aŭtoro ne kapablas verki nature, ke li ne posedas la normalan lingvon, la realan. Subjektiva mi estas, ĉu ne? Kompreneble! Sed ĉu ne ankaŭ ili, kiuj kondamnas mal-?
そうです。私は「mal-」を熱烈に評価しており、尊重しています。私が「mal-」のない文章、例えば、リーティスの「文学宣言(Literatura Manifesto)」を読むとき、なにか物足りない感じがするし、また、本能的に、その著者は自然に著述できないし、普通の言葉遣い、すなわち現実の言葉遣いを持っていないのだと結論づけました。私は主観的なのです、違いますか?もちろんそうです!でも、「mal-」をとがめる彼らもまた、そうじゃないですか?
語彙
kondamni非難する、とがめる