¥¨¥¹¥Ú¥é¥ó¥È¸ì¤Î½¤ÀµÈǤȤ·¤Æ³«È¯¤µ¤ì¤¿¿Í¹©¸À¸ì¡¢¹ñºÝÊä½õ¸ì¤Ç¤¹¡£

MEMORAJI PRI VOYAJO AD INDIA¡¡¡Ê¥¤¥ó¥Éι¹Ô¤Î»×¤¤½Ð¡Ë



Me volas nur kelkete redaktar pri voyajo ad India quan me entraprezis multa yari ante nun.
°ÊÁ°¤Ë´ë¤Æ¤¿¥¤¥ó¥Éι¹Ô¤Ë¤Ä¤¤¤Æ¡¢¾¯¤·¤À¤±Ê¸¾Ï¤Ë¤·¤Æ¤ß¤¿¤¤¡£
Esis en la yaro 1982 e komprenende mea memoro ne esas sendefekta, do me skribas nur pri to quon me ankore memoras segun l¡Çordino di mea memoraji e ne di la fakti ipsa.
¤â¤Á¤í¤óµ­²±¤ÏÄ꤫¤Ç¤Ï¤Ê¤¤¤¬1982ǯ¤Î»ö¤À¤Ã¤¿¤È»×¤¦¡£¼«Ê¬¤Îµ­²±¤È¡¢¤½¤¦¤Ç¤Ï¤Ê¤¤¤³¤È¤ò¸µ¤Ë¤·¤Æ¡¢¤µ¤é¤Ë»×¤¤½Ð¤·¤¿¤³¤È¤Ë¤Ä¤¤¤Æ½ñ¤¯¤Î¤Ç¤¢¤ë¡£
Me voyajis kun organizita grupo e ni departis avione ye ula vintrala vespero, dum la monato februaro, de Paris ed arivis en New Delhi cirkume 15 hori plu tarde.
»ä¤ÏÃÄÂÎ¥°¥ë¡¼¥×¤È¤È¤â¤Ëι¹Ô¤·¤¿¤ï¤±¤À¤¬¡¢ÅߤÎ2·î¤ÎͼÊý¤Ë¹Ò¶õµ¡¤Ë¾è¤Ã¤Æ½Ðȯ¤·¤¿¡£¥Ñ¥ê¤ò½Ð¤Æ¡¢Ìó15»þ´Ö¸å¤Ë¥Ë¥å¡¼¥Ç¥ê¡¼¤ËÅþÃ夷¤¿¡£
Ultre to esis tempo-difero ye 4 ½ hori relate Francia.
²Ã¤¨¤Æ¡¢¥Õ¥é¥ó¥¹¤È¤Ï4»þ´ÖȾ¤Î»þº¹¤¬¤¢¤Ã¤¿¡£
Esis aproxime 12 kloki lor nia arivo e nulu vartis ni che l¡Çaerportuo.
²æ¡¹¤ÎÅþÃå»þ¤ÏÌó12»þº¢¤À¤Ã¤¿¤¬¡¢¶õ¹Á¤Ë¤Ï²æ¡¹¤òÂԤäƤ¯¤ì¤Æ¤¤¤ë¿Í¤Ïï¤â¤¤¤Ê¤«¤Ã¤¿¡£
Viro de nia grupo telefonis a nia hotelo e kelka tempo pose venis nia guidisto Indiana, qua dicis a ni ke il nomesas Adi ed akompanis ni a la hotelo.
²æ¡¹¤Î¥°¥ë¡¼¥×¤ÎÃæ¤Î°ì¿Í¤ÎÃˤ¬¥Û¥Æ¥ë¤ËÅÅÏäò¤·¤Æ¤·¤Ð¤é¤¯¸å¤Ë¥¤¥ó¥É¿Í¤Î°ÆÆâ¿Í¤¬¤ä¤Ã¤ÆÍ褿¡£Èà¤Ï¥¢¥Ç¥£¤È̾¾è¤ê¡¢¥Û¥Æ¥ë¤ËƱ¹Ô¤·¤Æ¤¯¤ì¤¿¡£
La Francan il parolis ecelante.
Èà¤Ï¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¤ò¾å¼ê¤ËÏä·¤¿¡£
En la hotelo, ni dejunis, ma depos la komenco me havis desagreablaji kun l¡ÇIndiana manjaji, nam oli esis min saporoza kam la Indiana dishi quin ni manjas en Europa e, precipue, lia neteso esis tre dubitinda.
¥Û¥Æ¥ë¤ÇÃë¿©¤ò¼è¤Ã¤¿¤¬¡¢¤Ï¤¸¤á¤«¤é»ä¤Ï¥¤¥ó¥ÉÎÁÍý¤È¤ÎÁêÀ­¤¬°­¤«¤Ã¤¿¡£¤Ê¤¼¤Ê¤é¡¢¥è¡¼¥í¥Ã¥Ñ¤Ç¿©¤Ù¤Æ¤¤¤ë¥¤¥ó¥ÉÎÁÍý¤è¤ê¤â¸ý¤Ë¹ç¤ï¤º¡¢Æäˡ¢Èà¤é¤ÎÀ¶·é¤µ¤¬¤«¤Ê¤êµ¿¤ï¤·¤«¤Ã¤¿¤«¤é¤À¤Ã¤¿¡£
De ta instanto ni havos sencese problemi pro la sordideso en ca lando.
¤³¤Î½Ö´Ö¤«¤é¡¢²æ¡¹¤Ï¤³¤Î¹ñ¤ÎÉԷ餵¤Î¤»¤¤¤Ç¡¢¤¿¤Ó¤¿¤ÓÌäÂê¤òÊú¤¨¤ë¤è¤¦¤Ë¤Ê¤ë¤Î¤À¡£
India esas splendida mondo-parto kun marveloza peizaji, monumenti, artaji e kulturi e vivanta, altanivela e profunda spiritaleso, ma regretinde, ica omno akompanesas da kraso, e pri ita sordideso ni ne havas ideo en Europa.
¥¤¥ó¥É¤Ï¡¢ÁÇÀ²¤é¤·¤¤É÷·Ê¤äµ­Ç°·ú¤ʪ¤ä·Ý½Ñ¤äʸ²½¡¢À¸¤­¤¿¡¢¹âÅ٤ǿ¼¤¤Àº¿ÀÀ­¤ò¤È¤â¤Ê¤Ã¤Æ¤¤¤ëÁÇŨ¤ÊÀ¤³¦ÃÏ°è¤Ç¤¢¤ë¤¬¡¢¤·¤«¤·¡¢°ä´¸¤Ê¤³¤È¤Ë¡¢¤³¤Î¤¹¤Ù¤Æ¤Ë¤Ï±ø¤ì¤¬È¼¤Ã¤Æ¤ª¤ê¡¢¥è¡¼¥í¥Ã¥Ñ¤Ç¤Ï¹Í¤¨¤â¤·¤Ê¤«¤Ã¤¿ÉԷ餵¤¬¤¢¤ë¡£
Tamen, l¡ÇIndiani esas korpale tre neta, li lavas su ofte e bone pro la klimato e la religiala ritualo.
¤·¤«¤·¡¢¥¤¥ó¥É¿Í¤¿¤Á¤Ï¿ÈÂÎŪ¤Ë¤Ï¤È¤Æ¤âÀ¶·é¤Ç¤¢¤Ã¤Æ¡¢Èà¤é¤Ï¤½¤Îµ¤¸õ¤È½¡¶µÅª½¬´·¤»¤¤¤Ç¡¢ÉÑÈˤˤ褯ÂΤòÀö¤¦¡£
Anke lia vestaji esas tre neta, ma esas tote altra afero pri la stradi, la chosei, la domi, la restorerii, la drinkerii edc.
Èà¤é¤Î°áÁõ¤â¤È¤Æ¤âÀ¶·é¤À¤¬¡¢¤·¤«¤·¡¢Ä̤ê¤ä¼ÖÆ»¤ä²È²°¤ä¥ì¥¹¥È¥é¥ó¤äµï¼ò²°¤Ê¤É¤Ä¤¤¤Æ¤ÏÁ´¤¯Ê̤λö¤Ë¤Ê¤ë¡£
En nia hoteli, la chambri e la repasteyi esis neta, ma esis la nutrivi min multe tala, e to esas kelke danjeroza por la saneso dil Europani.
²æ¡¹¤Î¥Û¥Æ¥ë¤Ï¡¢Éô²°¤ä¿©Æ²¤ÏÀ¶·é¤À¤¬¡¢¿©¤Ùʪ¤ÏÉÔ­¤·¤Æ¤ª¤ê¡¢¥è¡¼¥í¥Ã¥Ñ¿Í¤¿¤Á¤Î·òÁ´¤µ¤Î¤¿¤á¤Ë¤Ï¤¤¤¯¤é¤«´í¸±¤Ç¤¢¤ë¡£
Quankam ni esis tre fatigita, dum la posdimezo ni vizitis l¡Çurbo New Delhi qua esas la chefurbo di India.
²æ¡¹¤Ï¤È¤Æ¤âÈè¤ì¤Æ¤¤¤¿¤Ë¤â¤«¤«¤ï¤é¤º¡¢¸á¸å¤Ë¤Ï¡¢¥¤¥ó¥É¤Î¼óÅԤǤ¢¤ë¥Ë¥å¡¼¥Ç¥ê¡¼¤òˬÌ䤷¤¿¡£
Me memoras pri Indiana observatorio ube l¡Çastrologi dil Mezepoko povis kalkular la irado dil steli.
»ä¤Ï¡¢ÃæÀ¤¤ÎÀêÀ±½Ñ»Õ¤¿¤Á¤¬À±¤Îµ°Æ»¤ò·×»»¤¹¤ë¤³¤È¤¬¤Ç¤­¤¿¥¤¥ó¥É¿Í¤ÎŷʸÂæ¤Ë¤Ä¤¤¤Æ»×¤¤½Ð¤¹¡£
Ed anke pri la mendikeri qui esas vera plago di la landi dil Triesma Mondo.
¤Þ¤¿¡¢Âè»°À¤³¦¤Î½ô¹ñ¤ÎËÜÅö¤ÎÂçºÒ³²¤Ç¤¢¤ë¸ð¿©¤¿¤Á¤Ë¤Ä¤¤¤Æ¤â»×¤¤½Ð¤¹¡£
Precipue, li kredas ke l¡ÇOcidentani esas omni richa e li preske asaltas li.
Æäˡ¢Èà¤é¤¬¿®¤¸¤Æ¤¤¤ë¤³¤È¤Ï¡¢À¾Íοͤ¿¤Á¤Ï¤¹¤Ù¤Æ¶â»ý¤Á¤Ç¤¢¤ë¤È¤¤¤¦¤³¤È¤Ç¤¢¤ê¡¢Èà¤é¤Ï¤Û¤É¤ó¤ÉÀ¾Íοͤ¿¤Á¤ò½±¤Ã¤Æ¤¯¤ë¡£
Tamen, me devas adjuntar ke l¡ÇIndiani ne esas tre atakema, diferante de altra populi qui opinionas ke li havas la yuro obtenar absolute ulo de la blanki.
¤·¤«¤·»ä¤Ï¡¢¥¤¥ó¥É¿Í¤¿¤Á¤ÏÁ´¤¯¹¶·âŪ¤Ç¤Ï¤Ê¤¤¤È¤¤¤¦¤³¤È¤òÉÕ¤±²Ã¤¨¤Ê¤±¤ì¤Ð¤Ê¤é¤Ê¤¤¡£Çò¿Í¤¿¤Á¤«¤é²¿¤«¤ò̵¾ò·ï¤Ë³ÍÆÀ¤¹¤ë¸¢Íø¤ò»ý¤Ã¤Æ¤¤¤ë¤È¤¤¤¦°Õ¸«¤ò¤â¤Ä¾¤Î̱²¤È¤Ï°Û¤Ê¤Ã¤Æ¤¤¤ë¤«¤é¤À¡£
Mem che l¡ÇIndiana pueri mendikar esas quaza ludo e li tre afable ridetas mendikante.
¥¤¥ó¥É¿Í¤Î¾¯Ç¯¤¿¤Á¤Ë¤ª¤¤¤Æ¤µ¤¨¡¢»Ü¤·¤ò¸ð¤¦¤³¤È¤Ï¡¢Í·¤Ó¤Î¤è¤¦¤Ê¤¿¤°¤¤¤Æ¤¢¤ê¡¢°¦Áۤ褯¾Ð¤Ã¤Æ»Ü¤·¤ò¸ð¤¦¡£
Ye la sequinta dio, ni vizitis splendida templo, ma ante enirar olu nia shuin ni mustis deprenar nam tale esas la lokala religial kustumo.
ÍâÆü¡¢²æ¡¹¤ÏÁÔÎï¤Ê»û±¡¤òˬ¤ì¤¿¤¬¡¢¤½¤³¤ËÆþ¤ëÁ°¤Ë¡¢¤½¤Î¾ì½ê¤Î½¡¶µÅª´·½¬¤¬¤¢¤ë¤¿¤á¤Ë¡¢¼«Ê¬¤¿¤Á¤Î·¤¤ò椬¤Ê¤±¤ì¤Ð¤Ê¤é¤Ê¤«¤Ã¤¿¡£
Avan la pordo dil templo me havis surprizo ; esis sat olda mendikero qua demandis pekunio a la preteriranti ed il paroleskis a me : - « Are you from this country ? (Ka vu esas di ca lando?) ¡È en la Angla.
¤½¤Î»û±¡¤ÎÈâ¤ÎÁ°¤Ç»ä¤Ï¶Ã¤¤¤¿¡£¤È¤¤¤¦¤Î¤Ï¡¢Ä̤ꤹ¤¬¤ê¤Î¿Í¤¿¤Á¤Ë¤ª¶â¤òÍ׵᤹¤ëǯ´ó¤ê¤Î¸ð¿©¤¬¤¤¤¿¤Î¤Ç¤¢¤ë¡£¤½¤·¤ÆÈà¤Ï»ä¤Ë¸À¤Ã¤¿¤Î¤Ç¤¢¤ë¡£±Ñ¸ì¤Ç¡¢¡ÖAre you from this country?¡×¡Ê¤³¤Î¹ñ¤Î½Ð¿È¤Ç¤¹¤«¡©¡Ë¤È¡£
Nulatempe antee, me pensabus ke me povas aspektar quaze Indiano, ma talmaniere me kompreneskis e saveskis ke esas regioni en India ube homi povas aspektar quale nord-Europani.
°ÊÁ°¤Ë¤Ï·è¤·¤Æ»ä¤¬¤Þ¤ë¤Ç¥¤¥ó¥É¿Í¤Î¤è¤¦¤Ë¸«¤¨¤ë¤Ê¤É¤È¤Ï¹Í¤¨¤Æ¤â¤¤¤Ê¤«¤Ã¤¿¤¬¡¢¤½¤Î¤è¤¦¤Ë»ä¤Ï¡¢¿Í¤¿¤Á¤¬Ë̥衼¥í¥Ã¥Ñ¿Í¤¿¤Á¤Î¤è¤¦¤Ë¸«¤¨¤ë¥¤¥ó¥É¤ÎÃϰ褬¤¢¤ë¤Î¤À¤È¡¢½é¤á¤ÆÍý²ò¤·¡¢³Ø¤ó¤À¤Î¤À¡£
Me tre prizis en la templi la bel imaji di la dei, tre riche ornamentizita.
¤½¤Î»û¤ÎÃæ¤Ç¡¢¤ï¤¿¤·¤ÏÈþ¤·¤¯¡¢¤È¤Æ¤â¹ë²Ú¤ËÁõ¾þ¤µ¤ì¤¿¿À¡¹¤ÎÁü¤¬¹¥¤­¤À¤Ã¤¿¡£
L¡Çimpreson me havis rihavar kontakto kun nia pagana pasinta epoko Antiqua e politeista.
°Û¶µÅª¤Ç¸ÅÉ÷¤Ç¿¿À¶µÅª¤Ê²áµî¤Î»þÂå¤È¤ÎÀÜ¿¨¤òºÆ¤Ó»ý¤Ä¤è¤¦¤Ë¤Ê¤Ã¤¿¤È¤¤¤¦°õ¾Ý¤ò»ý¤Ã¤¿¡£
Ye la morga matino ni vehis per aviono ad altra regiono di nord-India.
ÍâÄ«¤Ë¡¢²æ¡¹¤Ï¹Ò¶õµ¡¤ò»È¤Ã¤ÆËÌ¥¤¥ó¥É¤Î¹âÃϤظþ¤«¤Ã¤¿¡£
Onu vizitigis da ni splendida palaco dil epoko islamal, cirkondita da belega gardeni exotika.
Èþ¤·¤¤¥¨¥­¥¾¥Á¥Ã¥¯¤ÊÄí±à¤Ë°Ï¤Þ¤ì¤¿¥¤¥¹¥é¥à»þÂå¤ÎÁÔÎï¤ÊµÜŤòˬÌ䤵¤»¤Æ¤¯¤ì¤¿¡£
E mem ni havis la yuro (e preske la devo) kavalkar elefanto.
¤½¤·¤Æ¡¢²æ¡¹¤Ï¾Ý¤Ë¾è¤ë¸¢Íø¡Ê¤Û¤È¤ó¤ÉµÁ̳¡Ë¤ò¤â¤Ã¤¿¡£
Me esis nur mi-quieta, nam l¡Çelefanto ye ul instanto semblis iraceskar.
»ä¤Ï¾¯¤·É԰¤Ǥ¢¤Ã¤¿¡£¤Ê¤¼¤Ê¤é¤¢¤ë½Ö´Ö¡¢¾Ý¤¬Åܤê»Ï¤á¤¿¤è¤¦¤À¤Ã¤¿¤«¤é¤À¡£
Fortunoze, la kornako sucesis kalmigar lu.
¹¬¤¤¤Ë¤â¡¢¾Ý»È¤¤¤Ï¡¢¾Ý¤ò¤¦¤Þ¤¯Íî¤ÁÃ夫¤»¤¿¡£
Me esis tre impresita per ta loko e la bela monti cirkume, ma to esis kelkete fushita per la viziono di mendikero qua esis kripla e ne povis marchar, konseque il reptis sur la sulo.
¤½¤Î¾ì½ê¤È¼þÊÕ¤ÎÈþ¤·¤¤»³¡¹¤Ë¤È¤Æ¤â´¶Ìäò¼õ¤±¤¿¤¬¡¢»èÂÎÉÔ¼«Í³¤ÇÊ⤯¤³¤È¤¬¤Ç¤­¤º¡¢ÃϤòÇ礦¸ð¿©¤Î½Ð¸½¤Ë¤è¤Ã¤Æ¡¢¤½¤ì¤ÏÂæ̵¤·¤Ë¤Ê¤Ã¤Æ¤·¤Þ¤Ã¤¿¡£
Pro la splendideso di certena monumenti e palaci kun la richaji di la mil nokti e un nokto unlatere, e pro la granda povreso di pasable multa homi altralatere, ni havis la koncio esar en altra mondo.
°ìÊý¤Ç¤Ï¡¢µ­Ç°·ú¤ʪ¤Îµ±¤­¤ä¡¢ÀéÌë°ìÌë¤ÎÉÙ¤ò¤â¤ÄµÜŤ¬¤¢¤ê¡¢¤Þ¤¿°ìÊý¤Ç¤Ï¡¢¤«¤Ê¤ê¿¤¯¤Î¿Í¤¿¤Á¤ÎÉϤ·¤µ¤¬¤¢¤ê¡¢¤½¤Î¤»¤¤¤Ç¡¢²æ¡¹¤Ï¡¢Â¾¤ÎÀ¤³¦¤Ë¤¤¤ë¤è¤¦¤Êµ¤»ý¤Á¤Ç¤¢¤Ã¤¿¡£
Anke ni ja vidis, en urbi, qui pensigis pri nia Mezepoko, ke la plumulta homi, sen esar absolute mizeroza, vivis same kam nia ancestri vivis plura yarcenti ante nun.
º£¤«¤é²¿À¤µª¤âÊë¤é¤·¤Æ¤­¤¿²æ¤é¤ÎÀèÁĤΤ褦¤Ë¡¢ÀäÂÐŪ¤ÊÈá»´¤µ¤Ï¤Ê¤¯¡¢Â¿¤¯¤Î¿Í¤¿¤Á¤¬À¸¤­¤Æ¤¤¤¿¤È¤¤¤¦¤³¤È¤ò¡¢²æ¤é¤ÎÃæÀ¤»þÂå¤Î¤è¤¦¤Ê³¹¡¹¤ÎÃæ¤Ç¡¢¤¹¤Ç¤Ë¸«¤Æ¤­¤¿¡£
Me koncieskis ke nia developita landi esas nur insuleti di moderneso inter oceani di povreso e desmoderneso.
¤ï¤ì¤ï¤ì¤ÎȯŸ¤·¤¿¹ñ¡¹¤Ï¡¢ÉϺ¤¤ÈÈó¶áÂåÀ­¤Î³¤¤ÎÃæ¤Ë¤¢¤ë¡¢¶áÂå¤È¤¤¤¦¾®Åç¤Ë²á¤®¤Ê¤¤¤Î¤Ç¤Ï¤Ê¤¤¤«¤È¡¢°Õ¼±¤µ¤»¤é¤ì¤¿¡£
Pro to nia civilizuro esas frajila ed artificala, e kataklismo, perfekte posibla, povus retroirigar ni a la stando di mezepokal mizero e desprogreso.
¤½¤Î¤¿¤á¤Ë¡¢²æ¡¹¤ÎʸÌÀ¤Ï¤â¤í¤¯¡¢¿Í¹©Åª¤Ê¤Î¤Ç¤¢¤ê¡¢¤Þ¤¿¡¢µ¯¤³¤ê¤¦¤ëÂçºÒ³²¤Ï¡¢²æ¡¹¤òÃæÀ¤¤Îµç¾õ¤ÈÂಽ¤Î¾õÂ֤ؤȵչԤµ¤»¤ë¤«¤â¤·¤ì¤Ê¤¤¡£
E yen stranjajo : omnaloke, onu povis vidar « swastika »-i, t.e. la hokokruco simbolo dil Hitler-rejimo, sur monumenti, publika edifici, kamioni e.t.p.
´ñ̯¤Ê¤â¤Î¤¬¤¢¤ë¡£¤¢¤é¤æ¤ë¤È¤³¤í¤Îµ­Ç°·ú¤ʪ¤ä·úʪ¤ä¥È¥é¥Ã¥¯¤Ê¤É¤Î¾å¤Ë¡¢¡Ôswastika¡Ê¥¹¥ï¥¹¥£¥Æ¥£¥«¡Ë¡Õ¤¤¤ï¤æ¤ë¥Ò¥Ã¥È¥é¡¼À¯¸¢¤Î¸°½½»ú¤Î¥·¥ó¥Ü¥ë*1¤ò¡¢¸«¤ë¤³¤È¤¬¤Ç¤­¤¿¤Î¤Ç¤¢¤ë¡£
Komprenende to nule relatas kun la nazismo nam l¡ÇIndiani konsideras, depos tre fora tempi, la « swastika » kom fortunigilo (en la Sanskrita « swastika » signifikas : bona simbolo) ma un de nia kompani esis komunisto di qua la patro mortabis en koncentreyo dum la milito e ta simbolo esis abominajo por ilu.
¤â¤Á¤í¤ó¡¢¤³¤ì¤Ï¥Ê¥Á¥º¥à¤È¤Ï´Ø·¸¤¬¤Ê¤¯¡¢¸Å¤¤»þÂ夫¤é¥¤¥ó¥É¿Í¤¿¤Á¤Ï¥¹¥ï¥¹¥£¥Æ¥£¥«¤òµÈ¾Í¤Î°õ¡Ê¥µ¥ó¥¹¥¯¥ê¥Ã¥È¸ì¡Ô¥¹¥ô¥¡¥¹¥Æ¥£¥«¡Õ¡¢°ÕÌ£¤ÏÎɤ­¥·¥ó¥Ü¥ë¡Ë¤È¡¢¤ß¤Ê¤·¤Æ¤¤¤ë¤«¤é¤Ç¤¢¤ë¡£¤À¤¬¡¢¤ï¤ì¤ï¤ì°ì¹Ô¤Î¤Ò¤È¤ê¤Ï¡¢ÀïÁèÃæ¤Ë¶¯À©¼ýÍƽê¤Ç»à¤ó¤ÀÉã¿Æ¤ò¤â¤Ä¡¢¶¦»º¼çµÁ¼Ô¤Ç¤¢¤Ã¤¿¤Î¤Ç¡¢¤½¤Î¥·¥ó¥Ü¥ë¤ÏÈà¤Ë¤È¤Ã¤ÆÁþ°­¤ÎÂоݤÀ¤Ã¤¿¡£
Il esis furioza singlafoye kande il videskis olu.
Èà¤Ï¡¢¤½¤ì¤ò¸«¤ë¤¿¤Ó¤´¤È¤Ë¡¢·ãÅܤ·¤Æ¤¤¤¿¡£
Me rimemoras ke plu tarde ni vizitis la urbo Accra konstruktita dum l¡Çislamala periodo ma vakua nun.
¤½¤Î¸å¡¢º£¤È¤Ê¤Ã¤Æ¤Ï¤à¤Ê¤·¤¤¥¤¥¹¥é¥à»þÂå¤Ë·úÀߤµ¤ì¤¿¥¢¥°¥é*2¤È¤¤¤¦ÅÔ»Ô¤òˬ¤ì¤¿¤³¤È¤ò»×¤¤½Ð¤¹¡£
Dum ke ni trairis la ruri, ni povis ofte vidar infanti e pueri ne tre richa ma qui esis sempre joyoza e ridetanta, tre diferanta de nia pueri en la developita landi qui ridetas nur tre rare e ne aspektas tre felica.
¤½¤ÎÇÑÔÒ¤ò²£ÃǤ·¤¿»þ¤Ï¡¢ÍµÊ¡¤Ç¤Ï¤Ê¤¤»Ò¶¡¤ä¾¯Ç¯¤¿¤Á¤ò¤·¤Ð¤·¤Ð¸«¤ë¤³¤È¤¬¤Ç¤­¤¿¤¬¡¢Èà¤é¤Ï¤¤¤Ä¤â´î¤Ó¡¢¾Ð¤Ã¤Æ¤¤¤¿¡£¤½¤ì¤Ï¡¢¾Ð¤¦¤³¤È¤µ¤¨µ©¤Ç¡¢¹¬¤»¤½¤¦¤Ë¤Ï¸«¤¨¤Ê¤¤Àè¿Ê¹ñ¤Î²æ¡¹¤Î»Ò¤É¤â¤¿¤Á¤È¤Ï°ã¤Ã¤Æ¤¤¤¿¡£
En la urbi la sordideso esis aparte videbla ;carelate me memoras nia sejorno en Benares (Varanasi por l¡ÇIndiani) qua esas la sant urbo di India ube fluas la sakra fluvio Ganga.
¤½¤ÎûíÅԻԤǤÎÉԷ餵¤ÏÆä˸²Ãø¤Ç¤¢¤ë¡£¤³¤ì¤Ë´Ø¤·¤Æ¡¢»ä¤Ï¥ï¡¼¥é¡¼¥Ê¥·¡¼¡Ê¡áBenares¡Ë¤Ç¤Îû´üÂںߤò»×¤¤½Ð¤·¤Æ¤¤¤ë¡£¤½¤³¤Ï¥¤¥ó¥É¤ÎÀ»¤Ê¤ëÅԻԤǤ¢¤ê¡¢À»¤Ê¤ë²Ï¥¬¥ó¥¸¥¹¤¬Î®¤ì¤Æ¤¤¤ë¡£
Ni povis spektar la turbo de la pilgrimanti, la yogisti, la « ghat »-i (1) e nia guidisto exhortis ni sequar lu en stretega strado.
½äÎé¼Ô¤Î·²½°¤ä¥è¥¬½¤¹Ô¼Ô¤ä¾ô¤á¤Î¾ì½ê¤ò¸«Êª¤¹¤ë¤³¤È¤¬¤Ç¤­¤¿¡¢¤½¤·¤Æ¡¢²æ¡¹¤Î°ÆÆâ¿Í¤Ï¶¹¤¤Ä̤ê¤Ç¡¢¼«Ê¬¤Ë¤Ä¤¤¤Æ¤¯¤ë¤è¤¦¤ËÇ®¿´¤Ë´«¤á¤¿¡£
La choseo esis tre desneta, forsan kun strato de polvo e kraso ye plura centimetri, la laterala¡¡kanaleti kontenis tre malodoranta rivereti de urino e feko, me esis tre deskontenta pri la fakto ke ni mustis¡¡trairar tala loko e por fine vidar quo?
¤½¤Î¸øÆ»¤Ï¤È¤Æ¤âÉÔ·é¤Ç¡¢¤ª¤½¤é¤¯¿ô¥»¥ó¥Á¤Ë¤â¤Ê¤ë¿Ð¤ä¹¤¤«¤é¤Ê¤ëÆ»¤â¤Ç¤­¤Æ¤ª¤ê¡¢¤½¤Î¦Ì̤ι¤ϡ¢Ç¢¤ÈʵÊؤ«¤é¤Ç¤­¤¿°­½­¤Î¤¢¤ëή¤ì¤ò´Þ¤ó¤Ç¤¤¤¿¡£
Mikra templon sen merkinda beleso ma kovrita per orea tekto!
´¶Ì乤٤­Èþ¤·¤µ¤Ï¤Ê¤¤¤¬²«¶â¤Çʤ¤ï¤ì¤¿¾®¤µ¤Ê»û±¡¤â¤¢¤ë¤Î¤À¡ª
Ultre to pro la despureso e nesalubreso di la nutrivi, me povis nur manjar rizo e banani.
¤½¤Î¾å¤Ë¡¢¿©¤Ùʪ¤ÎÉԷ餵¤ÈÉÔ·ò¹¯¤µ¤Î¤»¤¤¤Ç¡¢»ä¤Ï¥³¥á¤È¥Ð¥Ê¥Ê¤·¤«¿©¤Ù¤ë¤³¤È¤¬¤Ç¤­¤Ê¤«¤Ã¤¿¡£
Tamen, me ne havas nur mala memoraji.
¤·¤«¤·¡¢°­¤¤»×¤¤½Ð¤À¤±¤Ç¤Ï¤Ê¤¤¡£
En butiko me sucesis marchandar e komprar po sat chipa preco belega mikra pikturo¡¡graburita sur ivoro qua reprezentas la deo Vishnu e lua deal spozino Laksmi.
Ź¤ÎÃæ¤Ç¡¢»ä¤Ï¡¢¥Ó¥·¥å¥Ì¿À¤È¤½¤Î¿Àɱ¡¦¥é¥¯¥·¥å¥ß¡¼¤Î¾Ýħ¤¬¹ï¤Þ¤ì¤¿¾Ý²ç¤Î¾®¤µ¤ÊÈþ¤·¤¤³¨¤ò¡¢¤¦¤Þ¤¯ÃÍÀÚ¤ì¤Æ¡¢°Â¤¤ÃÍÃʤÇÇ㤦¤³¤È¤¬¤Ç¤­¤¿¡£
Proxim la fino di nia sejorno ni exkursis exter India a Nepal.
û´üÂںߤκǸå¤Îº¢¡¢²æ¡¹¤Ï¥¤¥ó¥É¤Î³°¤Ë¤Ç¤Æ¡¢¥Í¥Ñ¡¼¥ë¤Ë­¤ò¿­¤Ð¤·¤¿¡£
Esas granda difero inter amba landi.
ξ¹ñ¤Ë¤Ï¡¢Â礭¤Ê°ã¤¤¤¬¤¢¤Ã¤¿¡£
Nepal esas montala lando Himalayana.
¥Í¥Ñ¡¼¥ë¤Ï»³³Ù¤Î¹ñ¥Ò¥Þ¥é¥ä¤Ç¤¢¤ë¡£
La temperaturo esas plu koldeta, la montala peizaji admirinde bela e la sordideso tre limitizita kompare ad India.
¤½¤³¤Îµ¤²¹¤Ï¤è¤êÎä·¤¯¡¢»³¤Î·Ê¿§¤Ï¾Þ»¿¤¹¤Ù¤­Èþ¤·¤µ¤¬¤¢¤ê¡¢ÉԷ餵¤Ï¥¤¥ó¥É¤ÈÈæ¤Ù¤Æ¸ÂÄꤵ¤ì¤Æ¤¤¤¿¡£
La lando esas tre povra, ma la¡¡povreso ne havas nur mala lateri, nome la chefurbo di Nepal, Katmandu,esas splendid urbo kun marveloza tradicionala arkitekturo netushita e nefushita dal « progreso¡¡» (adminime esis tale en 1982).
¤½¤Î¹ñ¤Ï¤È¤Æ¤âÉϤ·¤¤¤¬¡¢¤½¤ÎÉϤ·¤µ¤Ï°ì¤Ä¤Î¦Ì̤Ǥ¢¤Ã¤Æ¡¢¤¤¤ï¤æ¤ë¥Í¥Ñ¡¼¥ë¤Î¼óÅÔ¡¦¥«¥È¥Þ¥ó¥º¤Ï¡¢¡É¿ÊÊâ¡É¤È¤¤¤¦¤â¤Î¤Ë¤â¿¨¤ì¤é¤ì¤º¡¢Ï®¡Ê¤¤¤¸¡Ë¤é¤ì¤â¤·¤Ê¤«¤Ã¤¿¡¢¤¹¤Ð¤é¤·¤¤ÅÁÅýŪ¤Ê·úʪ¤Î¤¢¤ëÁÔÎï¤ÊÅԻԤǤ¢¤ë¡£¡Ê¾¯¤Ê¤¯¤È¤â1982ǯ¤Ë¤Ï¤½¤¦¤À¤Ã¤¿)
En la stradi onu povas vidar statui di la lokala deaji qui aspektas quaze surrealista¡¡skulturi.
³¹Ï©¤Ç¡¢¤Þ¤ë¤ÇĶ¸½¼Â¼çµÁ¼Ô¤ÎĦ¹ï¤Î¤è¤¦¤Ë¤ß¤¨¤ëÃϸµ¤Î¿À¡¹¤ÎΩÁü¤ò¸«¤ë¤³¤È¤¬¤Ç¤­¤ë¡£
Nepal esas mi-buddhista e mi-hinduista lando, ma, segun¡¡semblo, la du religii kunexistas pace.
¥Í¥Ñ¡¼¥ë¤Ï¡¢È¾Ê©¶µ¡¦È¾¥Ò¥ó¥Ç¥£¡¼¶µ¤Î¹ñ¤Ç¤¢¤ë¤¬¡¢³°¸«¤«¤é¤Ï¡¢2¤Ä¤Î½¡¶µ¤ÏÊ¿ÏÂŪ¤Ë¶¦Â¸¤·¤Æ¤¤¤ë¡£
Ulafoye me promenadis enstrade kun ne plus tre yuna kompanulo kande du yunuli evanta cirkume dek-edu yari pregis insiste almono da ni.
¤¿¤Þ¤¿¤Þ»ä¤Ï¡¢ºÇ¤â¼ã¤¤Æ±¹Ô¼Ô¤È¶¦¤ËÆ»¤ò»¶Ê⤷¤Æ¤¤¤¿¤Î¤À¤¬¡¢¤½¤Î»þ¡¢Æ󽽺Ф¯¤é¤¤¤ÎÆó¿Í¤Î¼ã¼Ô¤¬¤¹¤°¤Ë»Ü¤·¤ò¤Í¤À¤Ã¤ÆÍ褿¡£
Ni ne savis quale desinkombreskar kande me haveskis ideo : pro ke la homi en ica mondo-regiono esas tre¡¡religiema e mem supersticoza, me dicis Angle : - « I am the friend of the devil, I will cast a spell on you » (Me esas amiko dil diablo e vin me sorcos) e me adjuntis kelka stranja silabi sen signifiko.
²æ¡¹¤Ï¤É¤Î¤è¤¦¤Ë¤·¤¿¤é³«Êü¤µ¤ì¤ë¤Î¤«¤¬Ê¬¤«¤é¤Ê¤«¤Ã¤¿¡£¤½¤Î»þ¤Ï¤Ê¤ó¤Î¹Í¤¨¤â¤Ê¤«¤Ã¤¿¡£¤³¤Î¼Ò²ñÃÏ°è¤Î¿Í¡¹¤Ï¤È¤Æ¤â½¡¶µÅª¤Ç¤¢¤ê¡¢Ì¿®¿¼¤Ã¤¿¤Î¤Ç¡¢»ä¤Ï±Ñ¸ì¤Ç¼¡¤Î¤è¤¦¤Ë¸À¤Ã¤¿¡£¡ÖI am the friend of the¡¡devil, I will cast a spell on you¡×¡Ê»ä¤Ï°­Ëâ¤Îͧã¤À¡£¤ªÁ°¤¿¤Á¤ò¼ö¤Ã¤Æ¤ä¤ë¤¾¡Ë¤È¡£¤½¤·¤Æ»ä¤Ï¡¢°ÕÌ£¤â¤Ê¤¤´ñ̯¤Ê¸ì¶ç¡Ê²»Àá¡Ë¤òÉÕ¤±²Ã¤¨¤¿¡£
Quik l¡Çadolecanti departis kurante e to tre astonis mea akompananto qua delore kredis ke me bone konocas la hikea kustumi e la mentaleso di la lokani.
¤¹¤°¤Ë¡¢ÀÄǯ¤¿¤Á¤ÏÁö¤ê¤À¤·¤Æ¤·¤Þ¤Ã¤¿¤Î¤Ç¡¢»ä¤ÎƱȼ¼Ô¤Ï¤È¤Æ¤â¶Ã¤«¤µ¤ì¤¿¡£»ä¤¬¤³¤³¤Î´·½¬¤ÈÃϸµ¤Î¿Í¤ÎÀº¿ÀÀ­¤ò¤è¤¯ÃΤäƤ¤¤ë¤È¡¢¤½¤Î»þ°ÊÍè¡¢Èà¤Ï¿®¤¸¤Æ¤·¤Þ¤Ã¤¿¡£
Nia turistala grupo vizitis pose kun nediskreta kuriozeso mikra Buddhista monakerio e ni vidis kelka refujinti di Tibet qui esas bona mestieristi precipue pri tapisi.
²æ¡¹¤Î´Ñ¸÷µÒ¤Î¥°¥ë¡¼¥×¤Ï¤½¤Î¸å¡¢ÌµÊ¬Ê̤ι¥´ñ¿´¤Ç¡¢¾®¤µ¤ÊÊ©¶µ¤Î½¤Æ»ÁλÜÀߤòˬÌ䤷¤¿¡£¤½¤·¤Æ¡¢²æ¡¹¤Ï¿ô̾¤Î¥Á¥Ù¥Ã¥È¤ÎÆṉ̃¤È²ñ¤Ã¤¿¡£Èà¤é¤Ïå°ÝߤνÏÎý¹©¤Ç¤¢¤Ã¤¿¡£
La maxim importanta memorajo di mea sejorno en Nepal esis la « vivanta deino » nomizita anke « Kumari ».
¥Í¥Ñ¡¼¥ë¤ÎÂںߤǺǤâ½ÅÍפʻפ¤½Ð¤Ï¡¢¡Ô¥¯¥Þ¥ê¡Õ¤È̾ÉÕ¤±¤é¤ì¤¿¡ÔÀ¸¤­¿ÀÍ͡դǤ¢¤Ã¤¿¡£
Kumari esas la deino protektanta Nepal quan puerino supozesas reprezentar.
¥¯¥Þ¥ê¤È¤Ï¡¢¥Í¥Ñ¡¼¥ë¤ò¼é¸î¤¹¤ë½÷¿À¤Ç¤¢¤ë¡£¾¯½÷¤¬¡¢¤½¤Î¿À¤ò¾Ýħ¤¹¤ë¤È²¾Äꤵ¤ì¤Æ¤¤¤ë¡£
El esas selektita por ta rolo kande el evas tri o quar yari da astrologi, qui tamen demandas la permiso dil genitori.
Èà½÷¤Ï£³¡¢£´ºÐ¤Î»þ¤Ë¡¢¤½¤Îξ¿Æ¤Ëµö²Ä¤òµá¤á¤¿ÀêÀ±½Ñ»Õ¤Ë¤è¤Ã¤Æ¡¢¤½¤ÎÌò³ä¤Î¤¿¤á¤ËÁª¤Ð¤ì¤ë¤Î¤Ç¤¢¤ë¡£
La mikra yunino denun lojas en bela palaco ube el darfas agar segun plezuro, ma el ne havas la yuro ekirar la palaco.
¾®¤µ¤Ê¾¯½÷¤Ï¡¢¤½¤ì°Ê¹ß¡¢Èþ¤·¤¤µÜŤ˽»¤ß¡¢³Ú¤·¤¯À¸³è¤¹¤ë¤³¤È¤¬¤Ç¤­¤ë¤¬¡¢¤·¤«¤·¡¢¤½¤ÎµÜŤ«¤é½Ð¤ë¸¢Íø¤Ï¤Ê¤«¤Ã¤¿¡£
Konseque, generale, la Kumari manjegas bonboni e kuki, e divenas tre grosa.
¤·¤¿¤¬¤Ã¤Æ¡¢°ìÈÌŪ¤Ë¡¢¥¯¥Þ¥ê¤Ï¥Ü¥ó¥Ü¥ó²Û»Ò¤ä¥±¡¼¥­¤ò¿©¤Ù¤ë¤Î¤Ç¡¢¤È¤Æ¤âÂÀ¤Ã¤Æ¤·¤Þ¤¦¡£
Kande el havas l¡Çunesma menstruado el cesas esar « vivanta deino » e remplasesas da nove selektita infantino.
Èà½÷¤¬½é¤á¤Æ¤Î·î·Ð¤ò·Þ¤¨¤¿»þ¡¢Èà½÷¤Ï¡ÔÀ¸¤­¿ÀÍ͡դǤ¢¤ë¤³¤È¤ò½ªÎ»¤·¡¢¿·¤¿¤ËÁª¤Ð¤ì¤¿¾¯½÷¤È¸òÂ夹¤ë¡£
Pos sat longa vartado avan la palaco, la fortunon ni havis spektar la lora Kumari.
µÜŤÎÁ°¤Ë½½Ê¬Ä¹¤¯ÂԤ俸å¤Ë¡¢»äã¤ÏÅö»þ¤Î¥¯¥Þ¥ê¤ò¸«Êª¤¹¤ë¹¬±¿¤òÆÀ¤¿¡£
El esis puerino evanta ok yari e fakte grosega.
Èà½÷¤Ï£±£°ºÐ¤Î¾¯½÷¤Ç¡¢¼ÂºÝ¤ËÂÀ¤Ã¤Æ¤¤¤¿¡£
La peizaji montala di Nepal esas impresive bela ed Ocidentani prizas vehar adibe por longa marchadi (« trekking ») qui posibligas explorar la¡¡lando e lua belaji.
¥Í¥Ñ¡¼¥ë¤Î»³¤Î·Ê¿§¤ÏÈþ¤·¤¯¤¹¤Ð¤é¤·¤¤¤Î¤Ç¡¢À¾²¤¿Í¤¿¤Á¤Ï¡¢¤½¤Î¹ñ¤ÈÈþ¤·¤µ¤òõ¸¡¤¹¤ë¥È¥é¥Ã¥­¥ó¥°¤Î¤¿¤á¤Ë¡¢¤½¤³¤Ë¹Ô¤­¤¿¤¤¤È»×¤Ã¤Æ¤¤¤ë¡£
Me intencis rivenor uladie ad ita lando ma til nun ne agis lo.
»ä¤Ï¡¢¤¤¤Ä¤ÎÆü¤«¤½¤Î¹ñ¤ËºÆ¤Ó¹Ô¤¯¤Ä¤â¤ê¤À¤¬¡¢º£¤Þ¤Ç¡¢¤½¤Î¤³¤È¤ò¹ÔÆ°¤·¤Æ¤¤¤Ê¤¤¡£
Retroveninte ad India ni havis tre agreabla exkurso, nome ni vizitis la ¡ÈTaj Mahal¡É qua esas juste konsiderata kom un de la marveli dil mondo.
¥¤¥ó¥É¤ËÌá¤ë¤È¡¢²æ¡¹¤Ï¤È¤Æ¤âÌû²÷¤Ê¼þÍ·¤ò¤â¤Ã¤¿¡£¤¤¤ï¤æ¤ë¡¢À¤³¦¤Î¶Ã°Û¤Î°ì¤Ä¤È¤·¤Æ¹Í¤¨¤é¤ì¤Æ¤¤¤ë¡Ö¥¿¡¼¥¸¡¦¥Þ¥Ï¥ë¡×¤òˬ¤ì¤¿¤Î¤Ç¤¢¤ë¡£
La Taj Mahal esas sepulteyo di Indiana princino tre amorata da lua sultano-spozo.
¥¿¡¼¥¸¡¦¥Þ¥Ï¥ë¤Ï¡¢¥¹¥ë¥¿¡¼¥ó¤ÎÉפ˰¦¤µ¤ì¤¿¥¤¥ó¥É¤ÎºÊ¤ÎÎîÉÀ¡ÊÊè¡Ë¤Ç¤¢¤ë¡£
Ol erektesis cirkum 1650 ed esas splendidajo dil islamala Indiana arto ye olua kolmo.
¤³¤ì¤Ï£±£¶£µ£°Ç¯¤³¤í¤Ë·ú¤Æ¤é¤ì¡¢¤½¤Î²°º¬¤ÎÅï¤Ë¤Ï¥¤¥¹¥é¥àŪ¤Ê¥¤¥ó¥É·Ý½Ñ¤ÎÁñ¸·¤µ¤¬¤¢¤ë¡£
Kun lua admirinda kupoli ol aspektas quaze Persiana miniaturo sur fundo di bela cielo blua.
·ÉÉþ¤¹¤Ù¤­´Ý²°º¬¤Ä¤­·úʪ¤Ï¡¢Èþ¤·¤¤ÀĶõ¤òÇطʤˡ¢¤Þ¤ë¤Ç¥Ú¥ë¥·¥ã¤ÎºÙÌ©²è¤Î¤è¤¦¤Ë¸«¤¨¤ë¡£
Interne di la sepulteyo¡¡nia guidisto lumizis parto dil muri e ni vidis cintilifanta desegnuri de flori e geometriala motivi, ek materii qui pensigis pri lapidi inkrustita en la muro.
¤½¤ÎÎîÉÀ¤ÎÆâÉô¤Ë¡¢²æ¡¹¤Î°ÆÆâ¿Í¤¬ÊɤÎÉôʬ¤ËÌÀ¤«¤ê¤òÅô¤¹¤È¡¢ÊɤÎÃæ¤Ë»¶¤ê¤Ð¤á¤é¤ì¤¿ÊõÀФȹͤ¨¤é¤ì¤ëʪ¼Á¤«¤é¤Ê¤ë¡¢²Ö¤¬Êü¼Í¤¹¤ë¤è¤¦¤Ê¥Ç¥¶¥¤¥ó¤È´ö²¿³ØŪ¤Ê¥â¥Á¡¼¥Õ¤¬¸«¤¨¤¿¡£
Me facinesis e dazlesis.
»ä¤ÏÌ¥¤»¤é¤ì¡¢ÌܤòÃ¥¤ï¤ì¤¿¡£
Me havas ankore merkinda memorajo qua flotacas surface : la fortunon ni havis en hotelo spektar mariajo Indiana.
¡Êµ­²±¤Î¡Ëɽ¤ËÉ⤫¤Ó¾å¤¬¤ëµ­Ï¿¤¹¤Ù¤­»×¤¤½Ð¤¬¤Þ¤À¤¢¤ë¡£¥Û¥Æ¥ë¤Ç¥¤¥ó¥É¿Í¤Î·ëº§¼°¤ò¸«³Ø¤¹¤ë¹¬±¿¤¬¤¢¤Ã¤¿¤Î¤À¡£
Kurte ante la ceremonio, la yuna spozino aspektis tre afliktita e ploranta e me shokesis dal kruela kustumo qua koaktas yunini spozeskar kontrevole kun viri quin li tote ne¡¡amas, e me konsidereskis India malgre la remarkinda kulturaji ja vidita kom « barbara » lando.
·ëº§¼°¤Îµ·¼°¤Î¾¯¤·Á°¡¢¼ã¤¤ºÊ¤Ï¤È¤Æ¤âǺ¤ß¡¢¤·¤¯¤·¤¯µã¤¤¤Æ¤¤¤ë¤è¤¦¤Ë¤ß¤¨¤¿¡£»ä¤Ï¡¢¼ã¤¤½÷À­¤òÁ´¤¯°¦¤·¤Æ¤¤¤Ê¤¤ÃˤÈ̵ÍýÌðÍý¤Ë·ëº§¤µ¤»¤ë»Ä¹ó¤Ê´·½¬¤Ë¾×·â¤ò¼õ¤±¤¿¡£¤½¤·¤Æ»ä¤Ï¤¹¤Ç¤Ë¸«¤Æ¤­¤¿ÃíÌܤ¹¤Ù¤­Ê¸²½¤ò»ý¤Ã¤Æ¤¤¤ë¤Ë¤â´Ø¤ï¤é¤º¡¢¥¤¥ó¥É¤Ï¡ÔÌîÈڤʹñ¡Õ¤À¤È¤ß¤Ê¤·»Ï¤á¤¿¡£
Tamen me astonesis kande me videskis la spozulo¡¡pro ke il aspektis kom sat bela yuno.
¤·¤«¤·»ä¤Ï¡¢¤½¤ÎÉפò¸«¤¿»þ¡¢Èþ¤·¤¤¼ã¼Ô¤Î¤è¤¦¤Ë¤ß¤¨¤¿¤Î¤Ç¡¢¶Ã¤«¤µ¤ì¤¿¡£
Me ankore ne esis multe voyajinta e kelkete plu tarde, me saveskos, ke to esas Indiana mori kande futura spozino livas sua genitori, el ploras por montrar sua gratitudo a sua patro e matro ed elua tristeso abandonar la familial hemo.
»ä¤Ï¤Þ¤À¿¤¯Î¹¹Ô¤·¤¿¤ï¤±¤Ç¤â¤Ê¤¯¡¢ËܤκǶá¤Î¤³¤È¤À¤¬¡¢»ä¤Ï¼¡¤Î¤³¤È¤ò³Ø¤Ö¤Î¤Ç¤¢¤í¤¦¡£¤³¤ì¤Ï¾­Íè¤ÎºÊ¤¬Î¾¿Æ¤Î¸µ¤ò¤Ï¤Ê¤ì¤ë»þ¤Î¥¤¥ó¥É¿Í¤ÎÉ÷½¬¤Ç¤¢¤ê¡¢Èà½÷¤Ï¼«Ê¬¤Î´¶¼Õ¤Îµ¤»ý¤òÉã¤äÊì¤Ë¡¢¸«¤»¤ë¤¿¤á¤Ëµã¤¯¤Î¤Ç¤¢¤Ã¤Æ¡¢Èà½÷¤ÎÈᤷ¤ß¤Ï²È²¤òÄü¤á¤ë¤¿¤á¤Î¤â¤Î¤Ê¤Î¤À¡£
Nul altra signifikon havas ico, ma to indikas ke l¡ÇIndiani vivas en tote altra universo mentala¡¡kam nia.
¤³¤ì¤Ï¡¢Â¾¤Î°ÕÌ£¤ÏÁ´¤¯¤Ê¤¤¤¬¡¢¤·¤«¤·¡¢¤³¤Î¤³¤È¤Ï¡¢¥¤¥ó¥É¿Í¤¿¤Á¤Ï²æ¡¹¤ÎÀº¿ÀÀ¤³¦¤È¤ÏÁ´¤¯Ê̤ÎÀ¤³¦¤ËÀ¸¤­¤Æ¤¤¤ë¤³¤È¤ò¼¨¤·¤Æ¤¤¤ë¡£
Yen koncize la naraco di mea voyajo en nord-India e Nepal.
¤³¤ì¤¬¡¢»ä¤ÎËÌ¥¤¥ó¥É¤È¥Í¥Ñ¡¼¥ë¤Îι¹Ô¤Î´Ê·é¤Êʪ¸ì¤Ç¤¢¤ë¡£
Skribante e redaktante pri ta temo, me ritrovas multa memoraji quin me kredis¡¡depos longa tempo obliviata ; ma suficante spacon me ne havas en ica¡¡mikra buletino por omno deskriptar.
¤³¤Î¥Æ¡¼¥Þ¤Ë¤Ä¤¤¤Æµ­½Ò¤·¡¢ÊÔ½¸¤¹¤ë¤È¡¢Ä¹¤¤»þ´Ö¤Î¸å¤Ë˺¤ì¤Æ¤·¤Þ¤Ã¤¿¤È¿®¤¸¤Æ¤¤¤¿Â¿¤¯¤Î»×¤¤½Ð¤¬ÁɤäƤ¯¤ë¡£¤·¤«¤·¡¢»ä¤Ë¤Ï¡¢¤³¤Î²ñÊó¤ÎÃæ¤Ë¤¹¤Ù¤Æ¤ò½ñ¤¯½½Ê¬¤Ê¥¹¥Ú¡¼¥¹¤Ï¤Ê¤¤¡£
Me devas adjuntar, ke, kande me¡¡reflektas pri ca voyajo nunepoke, me devas konfesar ke me esis durive impresata da India e lua kulturo, monumenti, peizaji, mori, religiozeso¡¡e me intelektis ke existis ed existas tre altanivela civilizuri en la mondo¡¡qui ne esas ocidentala e de qui multon ni povas anke lernar.
»ä¤ÏÉÕ¤±²Ã¤¨¤Ê¤±¤ì¤Ð¤Ê¤é¤Ê¤¤¡£¤¹¤Ê¤ï¤Á¡¢º£¡¢¤³¤Îι¹Ô¤Ë¤Ä¤¤¤Æ¿¼¤¯¹Í¤¨¤ë¤È¤­¤Ë¡¢¥¤¥ó¥É¤È¤½¤Îʸ²½¤ä¥â¥Ë¥å¥á¥ó¥È¤äÉ÷·Ê¤äÉ÷½¬¤ä½¡¶µÀ­¤Ë¤è¤Ã¤Æ˺¤ì¤é¤ì¤Ì´¶Ìäò¼õ¤±¤¿¤È¹ðÇò¤·¤Ê¤±¤ì¤Ð¤Ê¤é¤Ê¤¤¡£¤Þ¤¿»ä¤Ï¡¢À¾ÍÎŪ¤Ç¤Ï¤Ê¤¯¡¢²æ¡¹¤¬¤Þ¤À¿¤¯¤ò³Ø¤Ö¤³¤È¤¬¤Ç¤­¤ëÀ¤³¦¤ÎÃæ¤Ë¹â¤¤¿å½à¤ÎʸÌÀ¤¬Â¸ºß¤·¤¤¤¿¤·¡¢º£¤Ê¤ªÂ¸ºß¤·¤Æ¤¤¤ë¤È¤¤¤¦¤³¤È¤ò¡¢ÍýÀ­¤ÇÍý²ò¤·¤¿¤Î¤Ç¤¢¤ë¡£
« ghat » (1) : loko por purigado
¾ô²½¤¹¤ë¤¿¤á¤Î¾ì½ê
(Artiklo da Jean Martigon publikigita en Letro Internaciona)
¡Ê¡Ö¹ñºÝ͹ÊØ¡ÊLetro Internaciona¡Ë»ï¡×¤Ç¸øɽ¤·¤¿¥¸¥ã¥ó¡¦¥Þ¥ë¥Æ¥£¥Ë¥ç¥ó¤Ë¤è¤ëµ­»ö¡Ë

¥³¥á¥ó¥È¤ò¤«¤¯


¡Öhttp://¡×¤ò´Þ¤àÅê¹Æ¤Ï¶Ø»ß¤µ¤ì¤Æ¤¤¤Þ¤¹¡£

ÍøÍѵ¬Ìó¤ò¤´³Îǧ¤Î¤¦¤¨¤´µ­Æþ²¼¤µ¤¤

Menu

¥¤¥É¸ìʸˡÊÔ¡Ê£±¡Ë

¥¤¥É¸ìʸˡÊÔ¡Ê£´¡Ë

WikiÆ⸡º÷

¥á¥ó¥Ð¡¼¤Î¤ßÊÔ½¸¤Ç¤­¤Þ¤¹