エスペラント語の修正版として開発された人工言語、国際補助語です。

Adverbi.副詞

51.
— Quale en nia lingui, l'adverbi esas nevariebla en Ido.
私達の諸言語と同様に、副詞はイド語でも変化しない。
Lia gradi komparala indikesas segun la maniero uzata por l'adjektivi (§ 28).
それらの比較の程度は、形容詞で使われた方法に従って示される。(§28参照)
Existas en Ido triopla kategorio de adverbi : le simpla, le derivito, le kompozita.
イド語には、三種類の副詞がある。「単純副詞」と「派生副詞と「合成副詞」である。
Le simpla, esante adverbi nature e signifike, ne bezonas dezinenco : tre, tro, plu, olim, nun, nur, e. c.*1.
本来的に意味のある副詞としての単純副詞は、形式語尾が不必要である:「tre」「tro」「plu」「olim」「nun」「nur」など。
Le derivita e le kompozita, ne esante adverbi nature, havas omni la dezinenco -e, qua igas li adverba.
本来的に副詞でない派生副詞と合成副詞のすべてに、(それらを副詞にする)形式語尾「-e」がある。
On adjuntas ica dezinenco al vorti sendezinenca, ed on substitucas lu al dezinenco di la ceteri :
この形式語尾「-e」を形式語尾のない単語に加えたり、他の形式語尾と形式語尾「-e」を取り替えたりする。
Lore, pluse (de lor, plus), vere (de vera), nokte (de nokto), koncerne (de koncernar), superpoze (de super-pozar).
(「lor,plus」由来の)「lore, pluse」、(「vera」由来の)「vere」、(「nokto」由来の)「nokte」、(「koncernar」由来の)「koncerne」(〜に関して)、(「super-pozar」由来の)「superpoze」(重ねて)
Quale on vidas, l'adverbi darfas derivar de prepoziciono od adverbo (lor-e, plus-e), de adjektivo o substantivo (ver-e, nokt-e), de verbo simpla o kompozita (koncern-e, super-poz-e).
周知のように、副詞は前置詞や副詞(lor-e, plus-e)から派生してもいいし、形容詞や名詞(ver-e, nokt-e)から派生してもいい。また単純動詞や複合動詞(koncern-e, super-poz-e)から派生しても良い。
Pri lia komplemento l'adverbi kondutas quale la vorti de qui li derivas :
それらの補語については、それから派生した単語ように、それらの副詞が作用する。:
koncerne ico, nam on dicas : koncernar ulo ; konforme al modelo, nam on dicas konforma al modelo; funde dil barelo, nam on dicas la fundo dil barelo; e tale sempre.
「koncernar ulo」(それに関わる)と言えるので「koncerne ico」(これに関して)となる。:「konforma al modelo」(模範に一致した〜)と言えるので「konforme al modelo」(模範に一致して):「la fundo dil barelo」(樽の底)といえるので、「funde dil barelo」(樽の底で)といえる。常にこのようになる。
L'adverbi qui venas de adjektivi qualifikanta indikas generale la maniero : vere, en maniero vera; bone, en maniero bona.
修飾形容詞に由来する副詞は、一般的に様相を示す。:「vere = en maniero vera」(本当に)、「bone = en maniero bona」(良く、良い様相で)
Ti qui venas de substantivi povas expresar cirkonstanco di tempo, di loko, di maniero, e. c.
名詞に由来する副詞は、時間や場所や様相の状況などを表現できる。
Ex. : jorne, dum jorno; nokte, dum nokto; dome, en la domo; heme, en la hemo, la lojeyo familiala; aere, en la aero; veture, per veturo; pede, per la pedi, e. c.*2.
(例):「jorne , dum jorno」(昼に)、「nokte, dum nokto」(夜に)、「dome , en la domo」(家で)、「heme ,en la hemo , en la lojeyo familiala」(家庭で)
Relate la senco, Ido havas adverbi di quanteso, di loko, di afirmo, di nego o dubo, di maniero.
意味に関して、イド語には量の副詞、場所の副詞、断言の副詞、否定あるいは疑問の副詞、様相の副詞がある。

52.
— Adverbi di quanteso. On ja konocas ti, qui uzesas por la gradi komparala : plu, min, tam… kam, maxim, minim, tre.
量の副詞。これは比較の程度に使われることはすでに周知のことである。:「plu」「min」「tam… kam」「maxim」「minim」「tre」
Ni adjuntez plus, minus, tre uzata en matematiko, od en la senco matematikala +, -.
数学でよく使われ、数学的な「+」「ー」で使われる「plus」「minus」を追加しよう。
Plu, min, maxim, minim recevas la dezinenco -e, kande li esas adverbi izolita.
「plu」「min」「maxim」「minim」は、孤立した副詞である時には、形式語尾「-e」をつける。
Li sempre sequas la verbo quan li modifikas : Il ne povas spensar plue *3.
それらは常に修飾する動詞の後におく。:「Il ne povas spensar plue」(彼はこれ以上、浪費しなかった)
Vu ne povas donar mine.
あなたは、より少なく与えることができなかった=あなたはもっと多く与えることができる。
Li recevis maxime, minime (de omni).
彼は(みんなから)最大限に、最小限に受け取った。
Por indikar, ke la grado konstante kreskas o diminutas, on uzas l'expresuro :sempre plue (o : sempre plu multe), sempre mine (o : sempre min multe).
恒常的に、その程度が増えたり減ったりすることを示すために、「sempre plue」(あるいは「sempre plu multe」とか、「sempre mine」(「sempre min multe」)という表現が使われる。(訳注)「sempre plue」は、「ますます、どんどん」と訳せる。また「sempre mine」は、「しだいに〜しなくなる」という雰囲気の訳語が適切かもしれない。
Ex. : me amas lu sempre plue (o : sempre plu multe); il laboras sempre mine (o : sempre min multe).
例):「me amas lu sempre plue」(私は彼をますます愛している);「il laboras sempre mine」(私は徐々に仕事をしなくなっている)
Pluse, minuse indikas, quale la signi +, -, adjunto o sustraciono : posez 1 manjilaro minuse sur la tablo, nam ni havos un repastano pluse, minuse.
「pluse」「minus」は、記号「+」「−」として、「付加」「減法」を示す。:「posez 1 manjilaro minuse sur la tablo, nam ni havos un repastano pluse, minuse.」(テーブルの上の食器セットをひとつ減しなさい。どうせ、多かれ少なかれ、食事する人は一人しかしないだろうから)
Maxime, minime = en la maxim, minim granda quanteso a grado : vu laboris, produktis maxime, minime (de omni).
「maxime」「minime」=最大(最小)の量の程度に。:「vu laboris, produktis maxime, minime (de omni)」(あなたは最も働いた、生産した(最低限に)
Maxim posible, minim posible *4 (sen artiklo, se ne esas substantivo expresata o tacata) :
「maxim posible」、「minim posible」。(もし、表現された名詞あるいは暗黙の名詞がなければ、冠詞はなしで)
venez maxim balde posible; la maxim granda nombro posible; la maxim bel infanto posible; la maxim laborera (viro) posible; bruisez minime posible; en omno selektez lo maxim bona posible.
「venez maxim balde posible」(できるだけ急いで来い);「la maxim granda nombro posible」(出来る限り最大の数);「la maxim bel infanto posible」(可能な限り美しい子ども);「la maxim laborera (viro) posible」(可能な限りの働き者);「bruisez minime posible」(できるだけ騒音は少なくしろ);「en omno selektez lo maxim bona posible」(すべての中で、できるだけ良いことを選べ)
— Il kuris tam rapide kam posible.
「Il kuris tam rapide kam posible」(彼はできるだけ速く走った)
Yen diversa klovi; prenez le maxim longa posible.
「Yen diversa klovi; prenez le maxim longa posible」(ここに様々な釘があるよ。できるだけ長いものを取ってくれ)
Admaxime, adminime : Ni esos kin adminime e dek admaxime.
「admaxime」(せいぜい、多くて)「adminime」(少なくとも,最小にみて):「Ni esos kin adminime e dek admaxime」(私達は少なくとも5人、多くて10人だろう」
Proxime, qua tradukas F. à peu près, environ, E. about, nearly, D. ungefähr, etwa.
「proxime」(おおよそ)。フランス語「à peu près」「environ」:英語「about」「nearly」:ドイツ語「ungefähr」「etwa」
Ex. : la asistanti esis kina-dek o : kina-dek e kin proxime. Esis tri kloki, o tri kloki proxime *5.
例):「la asistanti esis kina-dek o : kina-dek e kin proxime」(助手が50人、あるいは約55人いた)。「Esis tri kloki, o tri kloki proxime」(3時だった、あるは約3時だった)
Sat = en sufico : sat richa, sat kurajoza *6 ; pri glorio, honori ed influo il havas sat multe *7.
「sat」(十分に) =「en sufico」、「sat kurajoza」(充分に勇敢な);「pri glorio, honori ed influo il havas sat multe」(彼には充分に、栄誉や名誉や影響力がある)
Tro (troa, troe) implikas ideo di eceso : tro richa, tro benigna.
「tro」(troa, troe)は過剰概念を意味する。:「tro richa」(とても金持ちの)、「tro benigna」(とても親切な)
Fine la adverbi ja vidita (§ 39) : kelke, multe, poke, quante, tante *8, irge quante.
最後に(§39)で見てきた副詞:「kelke」(幾分)、「multe」(たくさん、たいへん)、「poke」(僅かな)、「quante」(どれだけ《量》)、「tante」(そのように)、「irge quante」(どれほどであっても)。

53.
— L'adverbi di tempo esas :
時間の副詞は(次の通り)
Kande (relativa e questionala) = ye la tempo, ye l'instanto en qua *9.
「kande」(関係副詞・副詞疑問詞)=「ye la tempo」(その時に)、「ye l'instanto en qua」(〜する瞬間に)
Dume (de la prep. dum) = dum ta tempo.
「dume」(前置詞「dum」由来) = 「dum ta tempo」(その間に)
Fine (de la subs. fino) = ye la fino, kom fino.
「fine」(名詞「fino」由来) = 「ye la fino」「kom fino」(最終的に)
Lore (de la prep. lor) = ye ta epoko, tempo *10.
「lore」(前置詞「lor」由来) = 「ye ta epoko, tempo」(その時)
Nun (sen -e kom primitiva) = en la tempo prezenta, prezente.
「nun」(本来的に「-e」は、無し) = 「en la tempo prezenta」「prezente」(現時点で、今)
Olim (sen -e kom primitiva) = en tempo plu o min anciena, antiqua.
「olim」(本来的に「-e」は、無し) = 「en tempo plu o min anciena」「antiqua」(多少とも古い時代に、古代の)
Sempre = en omna tempo.
「sempre」 = 「en omna tempo」(常に)
Seque (de la subs. sequo) = ye la sequo, kom sequo *11.
「seque」(名詞「sequo」が由来) = 「ye la sequo」「kom sequo」(続いて、引き続き)(訳注:「seque」とは「続いて起こること」を言及しているが、「konseque」は、その出来事の結果を言及しているニュアンスだと推察される)
Frue = en tempo ne tarda.
「frue」 = 「en tempo ne tarda」(遅くない時に)(初期に、早く)
Balde = pos ne longa tempo.
「balde」 = 「pos ne longa tempo」(長くない時間の後で)(まもなく)
Tarde (de tarda) = ye tempo, instanto ne proxima relate altra, fixigata o kustumala.
「tarde」(「tarda」由来) = 「ye tempo, instanto ne proxima relate altra, fixigata o kustumala」(定時もしくは慣習的とは違う遠くの時に)(遅くに)
Erste = ne plu balda kam… : Me venos erste morge.
「erste」 = 「ne plu balda kam…」(より以前ではなく)(まずはじめに):「Me venos erste morge」(私はまず始めに明日、来ます)
Hiere = en la dio qua preiras ica (la nuna).
「hiere」 = 「en la dio qua preiras ica (la nuna)」(現在に先立つ日に)(昨日)
Morge = en la dio qua sequos ica.
「morge」 = 「en la dio qua sequos ica」(現在に続く日に)(明日)
Jus (nur kun tempo pasinta) = juste ye l'instanto antea : il jus ekiris.
「jus」(過ぎた時間ばかりに) = 「juste ye l'instanto antea」(直前に):「il jus ekiris」(彼は出かけたばかりだ)
Quik = sen la minima ajorno o tardeso : facez quik ta laboro, nam ol tre urjas.
「quik」 = 「sen la minima ajorno o tardeso」(最小の遅延、遅れもなしに)(直ぐに)
Ja = E. already, D. schon, F. déjà, S. ya, I. già, Por. ja. Ex. : Il ja manjis omno.
「ja」 = (英)「already」、(独)「schon」、(仏)「déjà」、(西)「ya」、(伊)「già」、(ポルトガル語)「ja」、(すでに):「Il ja manjis omno」(彼はすでに全部食べた)
Ne ja pri kozo qua ne eventis ye l'instanto prezenta : il ne ja arivis, ma il quik arivos *12.
「ne ja」は、現時点で起こっていないこと。:「il ne ja arivis, ma il quik arivos」(彼はまだ到着してないが、すぐに来るだろう)
Ankore indikas duro plu longa pri ago o stando : il esas ankore malada *13.
「ankore」は、行為や状態のより長い継続を示している(まだ):「il esas ankore malada」(彼はまだ病気だ)
Ne plus esas la negativo di ankore : Kad il vivas ankore? No, il ne plus vivas : il ja esis mortinta, kande me departis.
「ne plus」は、「ankore」の否定である。:「Kad il vivas ankore?」(彼はまだ生きているのか?)、「No, il ne plus vivas」(いいえ、彼はもう生きていない):「il ja esis mortinta」(彼はすでに死んでしまっている)
Antee (de la prep. ante) = en antea tempo.
「antee」(前置詞「ante」に由来) = 「en antea tempo」(以前の時間に)(以前に)
Pose (de la prep. pos) = en posa tempo.
「pose」(前置詞「pos」に由来) = 「en posa tempo」(後の時間に)(後に)
Esas adjuntenda la sequanta adverbi kompozita o derivita :
合成もしくは派生された副詞も追加すべき:
ultempe = en ula tempo (pasinta o futura);
「ultempe」 = 「en ula tempo (pasinta o futura)」(過去、未来の「いつか」)
uldie = en ula dio (pasinta o futura);
「uldie」 = 「en ula dio (pasinta o futura)」(過去、未来の「いつ(の日)か」)
nultempe = en nula tempo *14;
「nultempe」 = 「en nula tempo」(決して〜ない)
kelkatempe = dum kelka tempo;
「kelkatempe」 = 「dum kelka tempo」(しばらくの間)
pokatempe = dum poka tempo;
「pokatempe」 = 「dum poka tempo」(短時間の間に)
longatempe = dum longa tempo;
「longatempe」 = 「dum longa tempo」(長期間)
samtempe = en la sama tempo;
「samtempe」 = 「en la sama tempo」(同時に)
irgatempe = en irga tempo;
「igratempe」 = 「en irga tempo」(いつでも)
irgekande = ye irga tempo, instanto en qua *15.
|「irgekande」 = 「ye irga tempo, instanto en qua」(〜するどんな時にも)
Unfoye, dufoye, trifoye, e. c., plurfoye, kelkafoye, multafoye, singlafoye, omnafoye, pri ago facita o subisita un foyo, plura foyi, e. c.
「unfoye」「dufoye」「trifoye」など、「plurfoye」「kelkafoye」「multafoye」「singlafoye」「omnafoye」は、「一度」「二回」「三回」、「複数回」「数回」「多数回」「毎回」「全回」行われた行為
Singladie, omnadie, omnasemane, omnamonate, omnayare, omnajorne, omnanokte, e. c. = en singla, omna dio, semano, e. c.
「singladie」「omnadie」「omnasemane」「omnamonate」「omnayare」「omnajorne」「omnanokte」などは、「それぞれの日」「毎日」「毎週」「毎月」「毎年」「毎昼」「毎夜」など。
Jorne = dum (la) jorno; nokte = dum (la) nokto; matine = ye o dum (la) matino; vespere = ye o dum (la) vespero.
「jorne」 = 「dum (la) jorno」(昼の間);「nokte」 = 「dum (la) nokto」(夜の間);「matine」 = 「ye o dum (la) matino」(朝に);「vespere」 = 「ye o dum (la) vespero」(夕方に)
Cadie, camatine, cavespere, casemane, canokte, camonate, cayare, e. c. = en ica dio, matino, vespero, e. c.
「cadie」「camatine」「cavespere」「casemane」「canokte」「camonate」「cayare」などは、「en ica dio」(今日)「en ica matino」(今朝)「en ica vespero」(今晩)「en ica samano」(今週)「en ica nokto」(今夜)「en ica monato」(今月)「en ica yaro」(今年)などとなる。
Prehiere = en la dio preiranta « hiere ».
「prehiere」 = 「en la dio preiranta « hiere »」(一昨日)
Posmorge = en la dio qua sequos « morge ».
「posmorge」 = 「en la dio qua sequos « morge »」(明後日)
Morge matine, morge vespere o matinmorge, vespermorge.
「morge matine」「matinmorge」(明日の朝)、「morge vespere」「vespermorge」(明日の夕方)

54.
— La adverbi di loko esas :
場所の副詞は(次の通り)
Ube (quesionala e relativa) = en qua loko? o : en qua (en qui).
「ube」(疑問詞、関係詞) = 「en qua loko?」(どこの?)「en qua (en qui)」(〜するところの)
Ex. : ube vu esas? La lando ube il naskis.
(例):「ube vu esas?」(あなたはどこにいるのか?)、「La lando ube il naskis」(彼が生まれた国)
Hike = en ica loko (proxima relate la parolanto).
「hike」 = 「en ica loko」(話し手に関して近い場所に)(ここ)
Ibe = en ita loko (for a relate la parolanto).
「ibe」 = 「en ita loko」(話し手に関して遠いところで)(そこで、そこに)
Ex. : vu esis hike, dum ke me serchis vu ibe *16.
(例):「vu esis hike, dum ke me serchis vu ibe」(私がそこであなたを捜していたけれども、ここにあなたはいた)
Ulube, ul(a)loke = en ula loko.
「ulube」「ul(a)loke」 = 「en ula loko」(どこかに、どこかで)《不確定》
Nulube, nul(a)loke = en nula loko.
「nulube, nul(a)loke」 = 「en nula loko」(どこにも〜ない)
Omnube, omnaloke = en omna loko.
「omnube, omnaloke」 = 「en omna loko」(いたる所に)
Irgube, irgaloke = en irga loko.
「irgube, irgaloke」 = 「en irga loko」(どこでも)
Altrube, altraloke = en altra loko.
「altrube, altraloke」 = 「en altra loko」(別のところで)
La formi kun -ube ne esas, quale la formi kun -loke, nur nedefinita; li esas pluse relativa e konseque unionas du propozicioni *17.
「-ube」を伴う形態は、「-loke」を伴う形態のように、不定だけではない;それらはさらに関係詞的であり、結果的に、二つの前置詞を統合している。
Ex. : Me sequos vu omnaloke; irgube vu iros, me sequos vu.
例):「Me sequos vu omnaloke」(私はいたる所にあなたの後をついていく)、「irgube vu iros, me sequos vu」(あなたが行くどんなところでも、私はあなたについて行く)
Interne (di) = en l'internajo;
「interne (di)」 = 「en l'internajo」(〜の中で)
extere (di) = ye l'exterajo;
「extere (di)」 = 「ye l'exterajo」(〜の外部で)
supre (di) = ye la suprajo *18;
「supre (di)」 = 「ye la suprajo」(〜の上部で)
infre (di) = ye l'infrajo;
「infre (di)」 = 「ye l'infraj」(〜の下部で)
avane (de la prep. avan) = ye la avanajo;
「avane」(前置詞「avan」から由来) = 「ye la avanajo」(〜の前に)
dope (de la prep. dop) = ye la dopajo;
「dope」(前置詞「dop」から由来) = 「ye la dopajo」(〜の後ろに)
latere (de la subs. latero) = ye latero di…;
「latere」(名詞「latero」からの由来) = 「ye latero di…」(〜の側面で)
dextre (di) = ye la dextra latero;
「dextre (di)」 = 「ye la dextra latero」(〜の右側で)
sinistre (di) = ye la sinistra latero;
「sinistre (di)」 = 「ye la sinistra latero」(〜の左側で」
proxime = en la vicineso, ne fore *19;
「proxime」 = 「en la vicineso, ne fore」(遠くではなく近くで)
fore = ye granda disto.
「fore」 = 「ye granda disto」(遠くで、はるに)
cirkume = cirkum la enti o kozi nomata; per proxima evaluo :
「cirkume」 = 「cirkum la enti o kozi nomata」(存在や事物の周辺で、周辺で)、「per proxima evaluo」(近い評価で、凡そ)
La soldati kaptis la urbo ed establisis sua kampeyo cirkume.
兵士たちはその街を攻略し、周辺で、陣地を設置した。
— Li sideskis cirkum la ludo-tablo e riskis tria-cent franki cirkume *20.
彼らは遊戯卓の周りに座って、300フランク近くを賭けた。

55a.

— La adverbi di maniero esas :
様相の副詞は次の通り
Anke = simile, egale, same :
「anke」 = 同じように、等しく、同じに、〜もまた
Ni konfesas erorir; ma anke vu eroris.
私は過ちを犯してしまったことを打ち明けたが、しかしあなたもまた過ちを犯してしまった。
Apene = preske ne :
「apene」 =「かろうじて」「…するに足る」(肯定的なニュアンス) = 「preske ne」(「preske」は「ほどんど〜ない」「行為にいたす寸前」で否定的なニュアンス)
li apene regardis ni.
彼らはかろうじて私を見た
Kom = D. als (identifizierend); F. en qualité de, en tant que :
「kom」 = (ドイツ語)「als」(識別)(〜として) ; (仏語)「en qualité de, en tant que」(〜として)」
Kom Kristano me devas pardonar a mea enemiki, quale la Kristo pardonis al sui.
「Kom Kristano me devas pardonar a mea enemiki, quale la Kristo pardonis al sui.」(私はクリスチャンとして、キリストが自らの敵を許したように、私の敵を許さなければならない。)
Ma kom homo e mem kom Kristano, me ne obligesas agar a l'enemiki tale kam me agas al amiki.
「Ma kom homo e mem kom Kristano, me ne obligesas agar a l'enemiki tale kam me agas al amiki.」(しかし人間として、クリスチャンとしてこそ、私は友人に対して行動するように、敵に対して行動するに及ばない。)
— On aceptis ilu quale se lu venabus kom rejo, e tamen il venis inkognite, ne kom statestro, ma kom privato*21.
「On aceptis ilu quale se lu venabus kom rejo, e tamen il venis inkognite, ne kom statestro, ma kom privato.」(彼は王としてやって来ていたならば彼は受け入れられていたが、しかし彼は、国の長としてでもなく、私人として、身分を隠してやって来た。)
Mem — D. sogar, selbst; E. even; F. même (encore, de plus, aussi); I. anche, persino; S. aún, hasta, tambien.
「mem」 《事実・極端な事例などを強調して》=(ドイツ語)「sogar」「selbst」;(英語)「even」;(フランス語)「encore」「de plus」「aussi」、(スペイン語)「aún」「hasta」「tambien」
Ex. : Mem spensante la duopla, vu ne sucesus. — Esas mem neposibla dicar proxime la dato ye qua il arivos.
例):「Mem spensante la duopla, vu ne sucesus」(あなたは二倍払ったとしても、買えはしない)、「Esas mem neposibla dicar proxime la dato ye qua il arivos」(あなたが到着する日取りを凡そに言うのも不可能だよ)
La signifiko di mem justifikas, ke on uzas lu (quale etiam Latina, encore Franca) avan komparativo (di supereso o di infreso) por plufortigar olu :
「mem」の意味は、比較の意味を強めるために(最上級の)比較表現の前に(ラテン語の「etiam」や、フランス語の「encore」のように)「mem」を使うことを正当化している。
El esas mem plu bela kam sua fratino. — Me recevis mem min multe kam omni *22.
「El esas mem plu bela kam sua fratino」(彼女は自分の娘よりもずっと綺麗だ)、「Me recevis mem min multe kam omni」(私はみんなに比べて最も少なくしか、もらっていない)
Ya. — Ta partikulo adverba nultempe uzesas sole, ma kun irga dico quan ol konfirmas emfaze :
「ya」。この助辞はけっして単独では使われず、強調する語句と共に使われる。
Me ya facis to (ne altru).
「Me ya facis to (ne altru)」(他人ではなく)私こそが、それを行なったのだ)
— Pro quo vu eniris? vu savis ya, ke me esas okupata.
「Pro quo vu eniris? vu savis ya, ke me esas okupata」(なぜ、あなたは入ってきたのか? 私が忙しいことは知っているじゃないか)
— Pro quo vu ne respondis? vu savas ya Ido.
「Pro quo vu ne respondis? vu savas ya Ido」(なぜ、あなたは返答しなかったのか? あなたはイド語を知っているじゃないか)
— Por stekar ica klovo, ta martelo povas ya suficar; vu ne bezonas plu grosa.
「Por stekar ica klovo, ta martelo povas ya suficar; vu ne bezonas plu grosa」(この釘を打ち込むのに、そのハンマーで十分だよ。もっと大きなものなんか必要ない)
Ultre ta primitiv adverbi di maniero, Ido havas mult altri derivita o kompozita, inter qui :Ule, nule, irge, altre, cetere, ipse *23, single, plure, omne.
様相の本来副詞に加えて、イド語には他に、次のような、派生語、合成語がある。:「ule」「nule」「irge」「altre」「cetere」「ipse」「single」「plure」「omne」」
Quale (de quala) = en quala maniero? o : en la maniero di… *24.
「quale」(「quala」から由来) = 「en quala maniero?」(どのように?)、「en la maniero di」(〜のように)
Tale (de tala) = en tala maniero.
「tale」(「tala」から由来) = 「en tala maniero」(そのような方法で、そういうふうに)
Irgequale = en irge quala maniero.
「irgewuale」 = 「en irge quala maniero」(どんな方法であれ、どんなに〜であろうとも)
Aparte (de aparta) = quaze separite, izolite.
「aparte」(「aparta」からの由来) = 「quaze separite」(分離させられて)「izolite」(孤立して)、(個別に、別々に)
Partikulare (de partikulara) = la kontreajo di universale, komune, generale *25.
「patikulare」(「partikulara」からの由来) = 「la kontreajo di universale, komune, generale」(「普遍的に」「普通に」「一般的に」の反対語)(特別に)
Private (de privata) = ne publike.
「private」(「privata」からの由来) = 「ne publike」(公にではなく、私的に)
Precipue (de precipua) = en precipua maniero *26.
「precipue」(「precipua」からの由来) = 「en precipua maniero」(主要な方法で、主に)
Kune (de kun) = unionite : Li omna kune.
「kune」(「kun」からの由来) = 「unionite」(統合されて、共に)
Kontree (de kontre) = en maniero kontrea.
「kontree」(「kontre」からの由来) = 「en maniero kontrea」(反対の方法で、反対に)
Itere (de iterar) = per itero, iterante.
「itere」(「iterar」からの由来) = 「per itero, iterante」(繰り返して)
Volunte (de voluntar) = kun volunto, D. gern; E. willingly; F. volontiers; I. volentieri; S. de bune gana; Por. de boa vontade.
「volunte」(「voluntar」からの由来) = 「kun volunto」(快く、喜んで);ドイツ語「gern」、英語「willingly」、フランス語「volontiers」、イタリア語「volentieri」、スペイン語「de bune gana」、ポルトガル語「de boa vontade」
Konsente (de konsentar) = per konsento.
「konsente」(「konsentar」からの由来) = 「per konsento」(同意して)
Prefere (de preferar) = per prefero *27.
「prefere」(「preferar」からの由来) = 「per prefero」(好んで、むしろ)
Memore (de memorar) = per memoro.
「memore」(「memorar」からの由来) = 「per memoro」(記憶によって、空で)
Konseque (de konsequar) = per konsequo.
「konseque」(「konsequar」からの由来) = 「per konsequo」(結果として)
Segunvole = segun (la) volo.
「segunvole」 = 「segun (la) volo」(意のままに)
Kontrevole = kontre (la) volo.
「kontrevole」 = 「kontre (la) volo」(意に反して、いやいや)
Afrankite = (de afrankar, afrankita) : la sendo kustos de vu tri franki (kun la afranko) afrankite.
「afrankite」(「afrankar, afrankita」からの由来)(郵便料金別納で) = 「la sendo kustos de vu tri franki (kun la afranko) afrankite.」(その送付には、郵便料金別納で3フランの値段がかかる)
Retroe (de la prefixo retro) = per iro inversa del avanco, desavance) : Marchar retroe esas kontrenatura e nefacila *28.
「retroe」(接頭辞「retro」からの由来) = (「per iro inversa del avanco」(前進の反対へ行くことで)、「desavance」(後方へ)):「Marchar retroe esas kontrenatura e nefacila」(後方への行進は不自然であり困難である)
Kompreneble omna qualifikanta adjiktivi povas e darfas genitar adverbo : saja, saje; forta, forte; avara, avare; agreabla, agreable; posibla, posible *29; egoista, egoiste; kordiala, kordiale; puerala, puerale; instruktiva, instruktive; doloroza, doloroze, e. c., e. c.
もちろん、すべての限定形容詞は、副詞となり得るのである。:「saja」→「saje」;「forta」→「forte」;「avara」→「avare」;「agrebla」→「agreble」;「posibla」→「posible」;「egoista」→「egoiste」;「kordiala」→「kordiale」;「purala」→「puerale」;「instruktiva」→「instrukrive」;「doloroza」→「doloroze」などなど。

55b.
— L'adverbi di afirmo, nego o dubo esas :
断言、否定、疑問の副詞は(次の通り):
Yes = la sama Angla vorto; D. ja; F. oui; I. si.
「yes」 = 英語と同じ単語;ドイツ語「ja」;フランス語「oui」;イタリア語「si」
No = D. nein; E. no; F. non; I. no. Ol uzesas nur kande ol konstitucas per su respondo izolita e kompleta.
「no」 = ドイツ語「nein」;英語「no」;フランス語「non」;イタリア語「no」。「no」は、自らを用いて単独の完全な答えを設置している
Ex. : Kad vu ekiros posdimeze? No; me restos heme.
(例):「Kad vu ekiros posdimeze? No; me restos heme.」(あなたは午後、出かけるのか? いいえ。私は家に残るよ。)
Ne, qua sempre devas preirar sen ul intervalo la vorto negata :
「ne」は常に、間隔を置かずに否定される単語の前に置かなければならない。:
Vu ne facis ta laboro (quan vu devis facar). — Ne vu facis ta laboro (ma altru). — Vu facis ne ta laboro, ma altra tote neutila. — Il esas ne richa, ma tamen ne povra. — To esas ne tote vera *30.
「Vu ne facis ta laboro (quan vu devis facar).」(あなたは《しなければならなかった》仕事をしなかった)、「Ne vu facis ta laboro (ma altru).」(その仕事をしなかったのは《他の人ではなく》あなただった)、「Vu facis ne ta laboro, ma altra tote neutila.」(あなたはその仕事をしなかったが、まったく役に立たない他の仕事をした)、「Il esas ne richa, ma tamen ne povra.」(彼は金持ちではないが、貧しいわけでもない)、「To esas ne tote vera」(それはまったく真実ではない)
Forsan = E. perhaps; D. vielleicht; F. peut-être; I. forse; S. puede ser, quiza.
「forsan」 = 英語「perhaps」;ドイツ語「vielleicht」;フランス語「peut-être」;イタリア語「forse」;スペイン語「puede ser」「quiza」
L'ideo quan ol expresas tre diferas del ideo di posibleso, e mem la sama frazo povas kontenar la du idei.
「forsan」が表現する概念は、可能性の概念とはかなり異なっており、同じ句こそが、その二つの概念を包含できるのである。
Ex. : Forsan to esas posibla *31.
(例):「Forsan to esas posibla」(おそらく、それは可能である)

コメントをかく


「http://」を含む投稿は禁止されています。

利用規約をご確認のうえご記入下さい

Menu

イド語文法編(4)

Wiki内検索

メンバーのみ編集できます