¥¨¥¹¥Ú¥é¥ó¥È¸ì¤Î½¤ÀµÈǤȤ·¤Æ³«È¯¤µ¤ì¤¿¿Í¹©¸À¸ì¡¢¹ñºÝÊä½õ¸ì¤Ç¤¹¡£

Pronunco dil konsonanti e digrami.¡Ê»Ò²»¤ÈÆó½Å²»»ú¤Îȯ²»¡Ë

3.
B = b en l'Italiana e la Franca.
¡Öb¡×¤Ï¡¢¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¤È¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¤Î¡Öb¡×¤Ç¤¢¤ë¡£
c = c Germana en Ceres o z Italiana en zio, o ts. Konseque ca, ce, ci, co, cu = tsa, tse, tsi, tso, tsu.
¡Öc¡×¤Ï¡¢¥É¥¤¥Ä¸ì¡Öceres¡×¤Î¡Öc¡×¤¢¤ë¤¤¤Ï¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¡Özio¡×¤Î¡Öz¡×¡¢¤¢¤ë¤¤¤Ï¡Öts¡×¡£½¾¤Ã¤Æ¼¡¤Î¤è¤¦¤Ë¤Ê¤ë¡£ ca, ce, ci, co, cu = tsa, tse, tsi, tso, tsu.
d = d en l'Italiana e la Franca. Ol sempre devas esar tre klare dicernebla de t.
¡Öd¡×¤Ï¡¢¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¤Î¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¤Î¡Öd¡×¤Ç¤¢¤ë¡£¤³¤Î²»¤Ï¾ï¤Ë¡¢¡Öt¡×²»¤ÈÌÀ³Î¤Ë¶èÊ̤Ǥ­¤ë¤è¤¦¤Ë¤·¤Ê¤±¤ì¤Ð¤Ê¤é¤Ê¤¤¡£
f = f en l'Italiana, la Franca, l'Angla. Ol sempre devas esar tre klare dicernebla de v.
¡Öf¡×¤Ï¡¢¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¡¢¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¡¢±Ñ¸ì¤Î¡Öf¡×¤Ç¤¢¤ë¡£¤³¤Î²»¤Ï¾ï¤Ë¡¢¡Öv¡×²»¤ÈÌÀ³Î¤Ë¶èÊ̤Ǥ­¤ë¤è¤¦¤Ë¤·¤Ê¤±¤ì¤Ð¤Ê¤é¤Ê¤¤¡£
g = g sempre guturala, quale en la Germana geben, en la Angla give, od en la Franca gant; nultempe quale g Franca en gens. Konseque ga, ge, gi, go, gu = ga, ghe, ghi, go, gu dil Italiana, o ga, gu, gui, go, gou di la Franca.
¡Ög¡×¤Ï¡¢¥É¥¤¥Ä¸ì¡Ögeben¡×¡¢±Ñ¸ì¡Ögive¡×¡¢¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¡Ögant¡×¤Ê¤É¤Î¤è¤¦¤Ë¾ï¤Ë¡¢¹¢(¤³¤¦)²»¤Ç¤¢¤ë¡£·è¤·¤Æ¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¡Ögens¡×¤Î¡Ög¡×¤Ç¤¢¤Ã¤Æ¤Ï¤Ê¤¤¡£½¾¤Ã¤Æ¡¢ ga, ge, gi, go, gu¤Ï¡¢¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¤Îga, ghe, ghi, go, gu¡¢¤¢¤ë¤¤¤Ï¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¤Îga, gu, gui, go, gou¤Ç¤¢¤ë¡£
h = h sempre vere aspirata, quale en la Germana e l'Angla hand.
¡Öh¡×¤Ï¡¢¥É¥¤¥Ä¸ì¤È±Ñ¸ì¤Î¡Öhand¡×¤Î¤è¤¦¤Ëµ¤(©)²»¡Öh¡×¤Ç¤¢¤ë¡£
Per olu tre diferas en Ido la vorti horo e oro, hosto o osto e. c.
¥¤¥É¸ì¤Ç¤Ï¡¢¡Öh¡×¤ò»È¤Ã¤Æ¤¤¤ëñ¸ì¡Öhoro¡×¤È¡Öoro¡×¡¢¡Öhosto¡×¤¢¤ë¤¤¤Ï¡Öosto¡×¤Ê¤É¤Ï°Û¤Ê¤Ã¤¿¤â¤Î¤À¡£
La Franci, l'Italiani e ti omna qui ne havas la h aspirata en sua lingui devas tre atencar ta litero.
¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¤ä¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¡¢µ¤Â©²»¡Öh¡×¤ò»ý¤¿¤Ê¤¤Á´¤Æ¸À¸ì¤Ï¡¢¤½¤Îʸ»ú¡Ê¡Öh¡×¡Ë¤Ë¤È¤¯¤ËÃí°Õ¤òʧ¤ï¤Ê¤±¤ì¤Ð¤Ê¤é¤Ê¤¤¡£
Altre li ne nur pronuncus ne juste, ma en kazi pasable frequa li ne komprenesus bone.
¤µ¤â¤Ê¤±¤ì¤Ð¡¢¤½¤ì¤é¤Î¸À¸ì¤ÏÀµ¤·¤¯È¯²»¤µ¤¨¤Ç¤­¤º¡¢¤è¤¯¤¢¤ë¾ì¹ç¤Ç¤Ï¡¢¤è¤¯Íý²ò¤Ç¤­¤Ê¤¤¤«¤â¤·¤ì¤Ê¤¤¤Î¤À¡£
j = j en la Franca, o s en la vorto Angla vision.
¡Öj¡×¤Ï¡¢¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¤Î¡Öj¡×¤Ç¤¢¤ê¡¢¤â¤·¤¯¤Ï±Ñ¸ì¡Övision¡×¤Î¡Ös¡×²»¤Ç¤¢¤ë¡£
Ma, se on ne povas pronuncar ol tale, on darfas donar a ta konsonanto la sono di g en la Angla gin, o di g en l'Italiana giardino *1.
¤·¤«¤·¡¢¤½¤Î¤è¤¦¤Ëȯ²»¤Ç¤­¤Ê¤¤¤Ê¤é¤Ð¡¢±Ñ¸ì¤Î¡Ögin¡×¤È¤«¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¤Î¡Ögiardino¡×¤Î¡Ög¡×²»¤ò¡¢¤½¤Î»Ò²»¤Ë¤¹¤ë¤³¤È¤â¤Ç¤­¤ë¡£
k = k en la Germana, Franca, Angla (keck, kpi, keep, e. c.) e generale en la lingui uzanta ica konsonanto.
¡Ök¡×¤Ï¡¢¥É¥¤¥Ä¸ì¡¢¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¡¢±Ñ¸ì¤Î¡Ök¡×¤Ç¤¢¤ë¡£¡Ê¡Ökeck¡×¡¢¡Ökpi¡×¡¢¡Ökeep¡×¤Ê¤É¡£¡Ë¡£¡Ök¡×¤Ï¤³¤Î»Ò²»¤ò»È¤¦¸À¸ì¤Ç¤Ï°ìÈÌŪ¤Ç¤¢¤ë¡£
l = l en la Angla, Franca, Germana, Italiana lingui e. c.
¡Öl¡×¤Ï¡¢±Ñ¸ì¡¢¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¡¢¥É¥¤¥Ä¸ì¡¢¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¤Ê¤É¤Î¡Öl¡×¤Ç¤¢¤ë¡£
m,n = m, n en l'Italiana, to esas sempre artikulata, nultempe kun nazal sono.
¡Öm¡×¡Ön¡×¤Ï¡¢¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¤Î¡Öm¡×¡Ön¡×¤Ç¤¢¤ë¡£¤³¤ì¤Ï¾ï¤ËÌÀÎƤǤ¢¤ê¡¢·è¤·¤ÆÈþ²»¤Ïȼ¤ï¤Ê¤¤¡£
Konseque am, an; em, en; im, in; om, on; um, un klare audigas m, n, quale se li esus skribita amm, ann; emm, enn; imm, inn; umm, unn. To esas la rezulto naturala di la principo, ke nula litero esas muta en Ido.
½¾¤Ã¤Æ¡¢am, an; em, en; im, in; om, on; um, un ¤Ï¡Öm¡×¡Ön¡×¤Î²»¤ò¤Ï¤Ã¤­¤ê¤Èʹ¤³¤¨¤ë¤è¤¦¤Ë¤¹¤ë¡£µ­½Ò¤¹¤ë¤Ê¤é¤Ð¡¢amm, ann; emm, enn; imm, inn; umm, unn¤È¤Ê¤ë¡£
¡ÊÌõÃð¡Ë
µ­½Òamanemeniminomonumun
ȯ²»¥¤¥á¡¼¥¸ammannemmennimminn--ummunn
Singla sempre sonas, sive en la komenco, sive en la mezo o fino dil silabi, kun sua sono alfabetala.
¤½¤ì¤¾¤ì¤Î²»¤Ï¡¢Ã±¸ì¤Î½é¤á¤Ç¤¢¤í¤¦¤¬¡¢Ãæ¤Î²»Àá¤Ç¤¢¤í¤¦¤¬¡¢½ª¤ï¤ê¤Î²»Àá¤Ç¤¢¤í¤¦¤¬¡¢¥¢¥ë¥Õ¥¡¥Ù¥Ã¥È¤Î²»¤Ç¡¢È¯²»¤µ¤ì¤ë¡£
— Gn, konseque ta principo, audigas sua du literi, g quale indikesis supere, e n quale ni jus dicis. Ex. : regno = reg-no; digna = dig-na *2.
¤³¤Î¸¶Â§¤Ë½¾¤¦¤È¡¢¡Ögn¡×¤ÏÆó¤Ä¤Îʸ»ú¤Î²»¤ò½Ð¤¹¤Î¤Ç¤¢¤ë¡£¾åµ­¤Ç»ØŦ¤·¤¿¤è¤¦¤Ë¡Ög¡×¤ò¡¢¤½¤·¤Æ²æ¡¹¤¬º£¡¢ÀâÌÀ¤·¤¿¤è¤¦¤Ë¡Ön¡×¤òȯ²»¤¹¤ë¡£Î㤨¤Ð¡¢¡Öregno¡×¢ª¡Öreg-no¡×¡¢¡Ödigna¡×¡Ödig-na¡×¡£
p = p en l'Italiana, la Franca, la Hispana e. c.
¡Öp¡×¤Ï¡¢¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¡¢¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¡¢¥¹¥Ú¥¤¥ó¸ì¤Ê¤É¤Î¡Öp¡×¤Ç¤¢¤ë¡£
Ol devas esar tre klare dicernebla de b.
¤½¤ì¤Ï¡¢¡Öb¡×²»¤«¤éÌÀ³Î¤Ë¶èÊ̤µ¤ì¤Ê¤±¤ì¤Ð¤Ê¤é¤Ê¤¤¡£
q sempre sequesas da u, quale en la Latina ed en la lingui uzanta ta letro, qua sonas k *3.
¡Öq¡×¤Ï¡¢¥é¥Æ¥ó¸ì¤È¡Ök¡×¤È¤¤¤¦²»¤Ë¤Ê¤ëʸ»ú¤ò»È¤¦¸À¸ì¤Î¤è¤¦¤Ë¡¢¾ï¤Ë¡Öu¡×¤¬¤Ä¤¤¤Æ¤¯¤ë¡£
r = r Italiana. Se uli pronuncos lu kun kartavo, co ne havos en Ido efekto plu mala kam en la Franca linguo, che qua preske omna nordani kartavas pronuncante ta litero.
¡Ör¡×¤Ï¡¢¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¤Î¡Ör¡×¤Ç¤¢¤ë¡£¤â¤·¡¢Ã¯¤«¤¬¸ý³¸¿âðüÆ°²»¤Ç¡Ör¡×¤òȯ²»¤¹¤ë¤Ê¤é¤Ð¡¢¥¤¥É¸ì¤Ç¤Ï¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¤è¤ê¤â°­¤¯¤Ï¤Ê¤é¤Ê¤¤¤À¤í¤¦¡£ËÌÉô¤Î¤Û¤È¤ó¤É¤¹¤Ù¤Æ¿Í¤¿¤Á¤Ï¤½¤Îʸ»ú¤òȯ²»¤¹¤ë¤Ë¤¢¤¿¤ê¡¢¸ý³¸¿âðüÆ°²»¤Çȯ²»¤¹¤ë¡£
s sempre sisas forte, sive en la komenco, sive en la mezo, sive en la fino dil vorti, e mem inter du vokali.
¡Ös¡×¤Ï¡¢Ã±¸ì¤Î½é¤á¤Ç¤¢¤ì¡¢¿¿¤óÃæ¤Ç¤¢¤ì¡¢½ª¤ï¤ê¤Ç¤¢¤ì¡¢¤Þ¤¿Æó¤Ä¤ÎÊì²»¤Î´Ö¤Ç¤µ¤¨¤â¡¢¶¯¤¯¥·¡¼¤È¤¤¤¦»þ¤Î²»¤Ç¤¢¤ë¡£
Konseque ol nultempe recevas la sono di z Franca od Angla.
½¾¤Ã¤Æ¡¢¤½¤ì¤Ï¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¤ä±Ñ¸ì¤Î¡Öz¡×²»¤ò·è¤·¤ÆÍÆǧ¤·¤Æ¤Ï¤¤¤±¤Ê¤¤¡£
Per to la vorti roso, friso, e sono, exemple, diferas de rozo, frizo, zono. Do tre atencez pronuncar en Ido nultempe s kun la sono di z *4.
¤½¤Î²»¤òÍѤ¤¤¿Ã±¸ì¡Öroso¡×¡¢¡Öfriso¡×¡¢¡Ösono¡×¤Ï¡¢Î㤨¤Ð¡¢¡Örozo¡×¡¢¡Öfrizo¡×¡¢¡Özono¡×¤È¤Ï°Û¤Ê¤Ã¤Æ¤¤¤ë¡£¤è¤Ã¤Æ¡¢¥¤¥É¸ì¤Ç¤Ï¡¢¡Öz¡×²»¤òȼ¤¦¡Ös¡×¤Ç¤Ï¤Ê¤¯¡¢Ãí°Õ¿¼¤¯È¯²»¤·¤Ê¤µ¤¤¡£
t = t dil Italiana, dil Angla, dil Franca, e. c. en la silabo ta.
¡Öt¡×¤Ï¡¢¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¡¢±Ñ¸ì¡¢¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¤Ê¤É¤Î²»Àá¤ÎÃæ¤Ç¤Î¡Öt¡×¤Ç¤¢¤ë¡£
Ol konservas ica sono mem en la silabi tio, tia, quin ula lingui pronuncas sio, sia o tsio, tsia, se li sonas pos altra silabo.
¤³¤Î²»¤Ï¡¢¤â¤·Â¾¤Î²»Àá¤Î¸å¤Ë¤¢¤ë¤Ê¤é¤Ð¡¢¤¢¤ë¸À¸ì¤¬¡Ösio¡×¡Ösia¡×¡Ötsio¡×¡Ötsia¡×¤Èȯ²»¤¹¤ë¡Ötio¡×¡Ötia¡×¤Î²»Àá¤ÎÃæ¤Ç¤µ¤¨¤â¡¢¤½¤Î²»¤ò»È¤¦¡£
v = v en l'Italiana, l'Angla, la Franca, e w en la Germana.
¡Öv¡×¤Ï¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¡¢±Ñ¸ì¡¢¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¤Î¡Öv¡×¤Ç¤¢¤ê¡¢¥É¥¤¥Ä¸ì¤Î¡Öw¡×¤Ç¤¢¤ë¡£
La Hispani devas atencar aparte ta litero e ne pronuncar ol quale b, quo konfundigus volo a bolo, valo a balo, voko a boko e. c.
¥¹¥Ú¥¤¥ó¿Í¤¿¤Á¤Ï¡¢¡Öb¡×¤Î¤è¤¦¤Ëȯ²»¤·¤Ê¤¤¤è¤¦¤Ë¡¢Æäˤ³¤Îʸ»ú¤òÃí°Õ¤·¤Ê¤±¤ì¤Ð¤Ê¤é¤Ê¤¤¡£¡Öv¡×¤Ï¡Övolo¡×¤ò¡Öbolo¡×¤Ë¤·¤¿¤ê¡¢¡Övalo¡×¤ò¡Öbalo¡×¤Ë¤·¤¿¤ê¡¢¡Övolo¡×¤ò¡Öboko¡×¤Ë¤·¤¿¤ê¤¹¤ëº®Æ±¤¹¤ë¤«¤â¤·¤ì¤Ê¤¤¡£
w = w en la Angla vorti west, well, wist.
¡Öw¡×¤Ï¡¢±Ñ¸ì¤Îñ¸ì¡Öwest¡×¡¢¡Öwell¡×¡¢¡Öwist¡×¤Î¡Öw¡×¤Ç¤¢¤ë¡£
Ol adoptesis por konservar kun plu justa formo ula vorti diveninta internaciona : westo, wato (elektr.), warfo, wiskio e. c.
¤³¤Î¡Öw¡×¤Ï¡¢¹ñºÝŪ¤Ë¤Ê¤Ã¤¿Ã±¸ì¤ò¡¢¤è¤êÀµ¤·¤¤·ÁÂ֤ˤ¹¤ë¤¿¤á¤ËºÎÍѤµ¤ì¤¿¡£¡Öwesto¡×¡Öwato¡×¡ÊÅŵ¤¤Î¡Ë¡Öwarfo¡×¡Öwiskio¡×¤Ê¤É¡£
x esas pronuncata ks o gz segunvole, sen ula detrimento.
¡Öx¡×¤Ï¡¢ÌäÂ꤬¤Ê¤±¤ì¤Ð¡¢¿ï°Õ¤Ë¡Öks¡×¤¢¤ë¤¤¤Ï¡Ögz¡×¤Èȯ²»¤µ¤ì¤ë¡£
Ca litero diminutas grandege la nombro dil k quin on bezonus sen olu; pluse, ol lasas al vorti lia aspekto ed ortografio internaciona*5.
¤³¤Îʸ»ú¤Ï¡¢¤½¤ì¤¬¤Ê¤±¤ì¤ÐɬÍפȤʤë¡Ök¡×¤Î¿ô¤òÂ礭¤¯¸º¤é¤»¤ë¡£¤µ¤é¤Ë¡¢¤³¤ì¤Ï¡¢Ã±¸ì¤ò¹ñºÝŪ¤Ê³°¸«¤Ë¤µ¤»¤¿¤ê¡¢¹ñºÝŪ¤ÊÀµ½ñË¡¤Ë¤µ¤»¤ë¡£
y = y en yeux F., yes E.
¡Öy¡×¤Ï¡¢¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¤Î¡Öyeux¡×¡¢±Ñ¸ì¤Î¡Öyes¡×¤Î¡Öy¡×¤Ç¤¢¤ë¡£
En Ido ta litero nultempe divenas vokalo, quale en altra lingui.
¥¤¥É¸ì¤Ç¤Ï¡¢¤³¤Îʸ»ú¤Ï¾¤Î¸À¸ì¤Î¤è¤¦¤ËÊì²»¤Ë¤Ï¤Ê¤é¤Ê¤¤¡£
Pro fonetikal motivi tre grava, nultempe ol sequas a, e, o, u en la sama silabo, quale agas erore pri j, olua korespondanto, la linguo Esperanto*6.
²»À¼³ØŪ¤ÊÍýͳ¤Ç¡¢Æ±¤¸²»Àá¤ÎÃæ¤Ç¤Ï¡¢¥¨¥¹¥Ú¥é¥ó¥È¸ì¤È¤ÎʸÄ̼Ԥ¬¡¢´Ö°ã¤Ã¤Æ¡Öj¡×¤ò»È¤¦¤è¤¦¤Ë¡¢·è¤·¤Æ¡Öa¡×¡Öe¡×¡Öo¡×¡Öu¡×¤Î¸å¤Ë¤Ä¤±¤Æ¤Ï¤¤¤±¤Ê¤¤¡£
z = z en la Franca, l'Angla, la Portugalana lingui, o s en Rose Germana, rosa Italiana.
¡Öz¡×¤Ï¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¡¢±Ñ¸ì¡¢¥Ý¥ë¥È¥¬¥ë¸ì¤Î¡Öz¡×¤Ç¤¢¤ê¡¢¤¢¤ë¤¤¤Ï¥É¥¤¥Ä¸ì¡Örose¡×¡¢¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¡Örosa¡×¤Î¡Ös¡×¤Ç¤¢¤ë¡£
ch = ch en la Angla church, en la Hispana macho, o tch en la Franca : tchque, o c en l'Italiana cibo.
¡Öch¡×¤Ï¡¢±Ñ¸ì¡Öchurch¡×¡¢¥¹¥Ú¥¤¥ó¸ì¡Ömacho¡×¤Î¡Öch¡×¤Ç¤¢¤ê¡¢¤¢¤ë¤¤¤Ï¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¡Ötchque¡×¤Î¡Ötch¡×¡¢¤¢¤ë¤¤¤Ï¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¡Öcibo¡×¤Î¡Öc¡×¤Ç¤¢¤ë¡£
sh = sh en la Angla fish, o sch en la Germana Fisch, o ch en la Franca chat, o sc en l'Italiana asceta.
¡Ösh¡×¤Ï¡¢±Ñ¸ì¡Öfish¡×¤Î¡Ösh¡×¤Ç¤¢¤ë¡£¤¢¤ë¤¤¤Ï¥É¥¤¥Ä¸ì¡ÖFisch¡×¤Î¡Ösch¡×¡¢¤¢¤ë¤¤¤Ï¥Õ¥é¥ó¥¹¸ì¡Öchat¡×¤Î¡Öch¡×¡¢¤¢¤ë¤¤¤Ï¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¡Öasceta¡×¤Î¡Ösc¡×¤Ç¤¢¤ë¡£
Ma, se la du literi s-h apartenas a du radiki diversa, en kompozita vorto, on seperas li per streketo en la skribo ed on pronuncas konseque : chas-hundo, ne cha-shundo.
¤·¤«¤·¡¢¤â¤·Æó¤Ä¤Îʸ»ú¡Ös - h¡×¤¬¡¢¹çÀ®¸ì¤ÎÃæ¤ÎÆó¤Ä¤Î¸ìº¬¤Ë°¤·¤Æ¤¤¤ë¾ì¹ç¡¢Ã±¸ì¤ÎÃæ¤Ë¥Ï¥¤¥Û¥ó¤ÇʬΥ¤·¤Æ¡¢¼¡¤Î¤è¤¦¤Ëȯ²»¤¹¤ë¡£¡Öchas-hundo¡×¤Ç¤¢¤Ã¤Æ¡¢¡Öcha-shundo¡×¤Ç¤Ï¤Ê¤¤¡£
On darfas anke uzar la formo : chaso-hundo.
¤Þ¤¿¡Öchaso-hundo¡×¤È¤¤¤¦·Á¤ò»È¤Ã¤Æ¤â¤è¤¤¡£
La nomi di la literi esas, por la vokali, lia sono ipsa : a, e, i, o, u, e por la konsonanti, lia sono sequata da e ( F.) : be, ce, de, fe, ge, he, ke¡Ä que¡Ä we, xe, ye, ze.
ʸ»ú¤Î̾¾Î¤Ï¡¢Êì²»¤ËÂФ·¤Æ¤Ï¤½¤ÎÊì²»»ú¼«ÂΡÖa¡×¡Öe¡×¡Öi¡×¡Öo¡×¡Öu¡×¤Ç¤¢¤ê¡¢»Ò²»¤ËÂФ·¤Æ¤Ï¤½¤Î»Ò²»»ú¤Ë¡Öe¡×¤ò¤Ä¤±¤ë¡£¡Öbe¡×¡Öce¡×¡Öde¡×¡Öfe¡×¡Öge¡×¡Öhe¡×¡Ök¡Äque¡Ä¡×¡Öwe¡×¡Öxe¡×¡Öye¡×¡Öze¡×

¥Ù¥Ö¥½¥ó¤Î¥Á¥ã¥Á¥ã¡§

Å·ºÍ¥Ü¡¼¥Õ¥í¥ó¤Ï¤³¤³¤Ç¤â¥´¥Á¥ã¥´¥Á¥ã¤È¿§¡¹½ñ¤¤¤Æ¤¤¤Þ¤¹¤¬¡¢²¤½£¸ì¤Î»Ò²»¤Î²»¤Ï¿§¡¹¥Ð¥ê¥¨¡¼¥·¥ç¥ó¤¬Â¿¤¤¤Î¤Ç¡¢¥¤¥É¸ì¤Ë¤Ï¤³¤Î²»¤ò»È¤¤¤Ê¤µ¤¤¤ÈÏ·ÇÌ¡ÊÌì¡Ë¿´¤Ç»Ø¼¨¤·¤Æ¤¤¤ë¤Î¤Ç¤¹¡£¥«¥»¥Ã¥È¤â£Ã£Ä¤â̵¤¤»þÂå¤Ç¤¹¤«¤é¡¢¥Ü¡¼¥Õ¥í¥ó¤¬¶ìÏ«¤·¤Æ¥´¥Á¥ã¥´¥Á¥ãÀâÌÀ¤·¤Æ¤¤¤ë¤Î¤â»ÅÊý̵¤¤¤Ç¤¹¡£¸½ºß¤Ç¤â¡¢¥¨¥¹¥Ú¥é¥ó¥È¤ä¥¤¥É¸ì¤Îȯ²»¤Ï¤ª¹ñë¤꤬·ã¤·¤¤¤Ç¤¹¤â¤Î¤Í¡£¤Ç¤â¥¤¥¿¥ê¥¢¿Í¤Îȯ²»¤À¤±¤Ï¡¢¤É¤Á¤é¤âÂçÊѤËʹ¤­°×¤¤¤Ç¤¹¡£¤Ç¤¹¤«¤é¡¢²¤½£¿Í¤Ï¥¤¥¿¥ê¥¢¸ì¤Îȯ²»¤ò¸«½¬¤¦¤Ù¤­¤Ç¤¹¡£¤¬¡¢ÆüËܿͤϥ¤¥É¸ì½éµé¹ÖºÂÂ裰£°²Ý¤òÆɤá¤Ð¤½¤ì¤Ç½¼Ê¬¤Ç¤¹¡£http://goo.gl/6pCTiz
ÆüËܿͤÎȯ²»¤â¡¢£Ö¡¤£Ò¡¤£Ì¤Ëµ¤¤òÉÕ¤±¤ì¤Ð¡¢·ë¹½åºÎï¤Êȯ²»¤À¤È»×¤¤¤Þ¤¹¡£

¥³¥á¥ó¥È¤ò¤«¤¯


¡Öhttp://¡×¤ò´Þ¤àÅê¹Æ¤Ï¶Ø»ß¤µ¤ì¤Æ¤¤¤Þ¤¹¡£

ÍøÍѵ¬Ìó¤ò¤´³Îǧ¤Î¤¦¤¨¤´µ­Æþ²¼¤µ¤¤

Menu

¥¤¥É¸ìʸˡÊÔ¡Ê£±¡Ë

¥¤¥É¸ìʸˡÊÔ¡Ê£´¡Ë

WikiÆ⸡º÷

¥á¥ó¥Ð¡¼¤Î¤ßÊÔ½¸¤Ç¤­¤Þ¤¹