¥¨¥¹¥Ú¥é¥ó¥È¸ì¤Î½¤ÀµÈǤȤ·¤Æ³«È¯¤µ¤ì¤¿¿Í¹©¸À¸ì¡¢¹ñºÝÊä½õ¸ì¤Ç¤¹¡£

¥¤¥É¸ì¸ìº¬¼­Åµ

¥Þ¥ë¥»¥ë¡¦¥Ú¥Ã¥·¥å¤¬1964ǯ8·î2Æü¤Ëȯɽ¤·¤¿¡¢¥¤¥É¸ì¤Ë¤è¤Ã¤ÆÄêµÁ¤µ¤ì¤¿¥¤¥É¸ì¸ìº¬¼­Åµ¡ÊRadikaro Idala¡Ë¤¬ÅŻҽñÀÒ¡ÊPDF¡Ë¤Ç¸øɽ¤µ¤ì¤Æ¤¤¤Þ¤¹¡£¤³¤Î¼­Åµ¤ÎÆüËܸ첽¤ò»î¤ß¤¿¤¤¤È»×¤¤¤Þ¤¹¡£¥¤¥É¸ì¤Ë¤è¤Ã¤ÆÄêµÁ¤µ¤ì¤¿¥¤¥É¸ì¸ìº¬¤ò¡¢ËÝÌõ¤¹¤ë°ÕÌ£¤Ï¤¢¤ë¤Î¤«¤È¡¢¼«Ì伫Åú¤·¤Æ¤¤¤Þ¤¹¡£¤¬¡¢¤È¤â¤«¤¯¡¢¥¤¥É¸ì¤Î³Ø½¬¤Î°ì½õ¤Ë¤Ê¤ë¤«¤È¡¢»×¤Ã¤Æ¡¢¤³¤Îºî¶È¤Ë¼è¤êÁȤߤޤ·¤ç¤¦¡£¼«Ê¬¤Î¥â¥Á¥Ù¡¼¥·¥ç¥ó°Ý»ý¤Î¤¿¤á¤Ç¤â¤¢¤ê¤Þ¤¹¡£
¸¶Ëܤϥê¥ó¥¯½¸¤Ë¤ª¤¤¤Æ¤¤¤Þ¤¹¤Î¤Ç¡¢¶½Ì£¤¢¤ëÊý¤Ï¤¿¤É¤Ã¤Æ¤¯¤À¤µ¤¤¡£
¤¢¤È¤Ç¡¢µ¤¤Å¤¤¤¿»ö¼Â¤Ç¤¹¤¬¡¢½øʸÉôʬ¤ò°ÊÁ°¤Ë¤âËÝÌõ¤·¤Æ¤¤¤Þ¤·¤¿¡Ê»ñÎÁ¼¼¡Ë¡£Åö»þ¤è¤ê¤â¡¢ËÝÌõ¤¬¾å㤷¤Æ¤¤¤ë¤È¤Ï»×¤¨¤Þ¤»¤ó¡£Àº¿Ê¡¢Àº¿Ê¡Ä¡£

ɽ»æ¡¡Radikaro Idala¡¡¥¤¥É¸ì¸ìº¬¼­Åµ

Nova Versiono Segun Dicionario de la 10 000 Radiki di la linguo universala Ido da Marcel Pesch (2. agosto 1964)
¥Þ¥ë¥»¥ë¡¦¥Ú¥Ã¥·¥å¡Ê1964ǯ8·î2Æü¡Ë¤Ë¤è¤ëÉáÊ׸À¸ì¡Ö¥¤¥É¡×¤Î£±Ëü¸ìº¬¼­Åµ¤Ë¤è¤ë¿·ÈÇ
Riskribita per "OpenOffice.org Writer" da Jerry Muelver, Nord-Amerikana Ido-Societo, jerrymuelver@idomondo.org
ËÌÊÆ¥¤¥É¸ì¶¨²ñ¤Î¥¸¥§¥ê¡¼¡¦¥ß¥å¥¨¥ë¥Ð¡¼¤¬¥ª¡¼¥×¥ó¡¦¥ª¥Õ¥£¥¹¤Î¡ÖWriter¡×¤ò»È¤Ã¤ÆÆþÎÏ¡¢
per la skanita* versiono da Adrián Pastrana
¡Ê¤½¤ì¤Ï¡Ë¥¢¥É¥ê¥¢¥ó¡¦¥Ñ¥¹¥È¥é¡¼¥Ê¤¬¥¹¥­¥ã¥ó¤·¤¿¤â¤Î¤òÍѤ¤¤¿
Redaktita e korektigita da Partaka, kun helpo di Hermann Philipps e Jeff Blakeslee
¤Ú¥ë¥Þ¥ó¡¦¥Õ¥£¥ê¥Ã¥×¥¹¤È¥¸¥§¥Õ¡¦¥Ö¥ì¥¤¥¯¥¹¥ê¡¼¤Î¶¨ÎϤΤâ¤È¥Ñ¥ë¥¿¥«¤Ë¤è¤Ã¤ÆÊÔ»¼ÁªÂò¤µ¤ì¤¿
Revizo 1.0 (februaro 2010)
¡Ê2010ǯ2·î¡Ë²þÄêÈÇ1.0

Radikaro Idala ¸ìº¬¼­Åµ

DICIONARIO de la 10.000 RADIKI di la linguo universala IDO da Marcel Persiko (Marcel Pesch) ex-membro di la Akademio Editio princeps*1, 2 di agosto 1964
¡Ê¥¢¥«¥Ç¥ß¡¼½éÈǤÎÁ°²ñ°÷¡Ë¥Þ¥ë¥»¥ë¡¦¥Ú¥Ã¥·¥å¤Ë¤è¤ëÉáÊ׸À¸ì¤Î°ìËü¸ì¸ìº¬¼­½ñ¡¢1964ǯ8·î2Æü
Omna yuri rezervita (All rights reserved). Omna exemplero di ca verko qua ne esos provizita ye mea signaturo reputesos kom kontrafaktura, e la kontrefaktinto persequesos koram la tribunali. (Marcel Pesch)
̵ÃÇÊ£À½¶Ø»ß¡£»ä¤Î½ð̾¤ÇÄ󶡤µ¤ì¤Æ¤¤¤Ê¤¤Ãøºî¤Î¤¹¤Ù¤Æ¤ÎÊ£¼Ì¤Ïµ¶Â¤¤µ¤ì¤¿¤â¤Î¤È¤ß¤Ê¤µ¤ì¡¢µ¶Â¤¤·¤¿¼Ô¤ÏË¡Äî¤Î²¼¤ÇÄɵڤµ¤ì¤ë¤À¤í¤¦¡£¡Ê¥Þ¥ë¥»¥ë¡¦¥Ú¥Ã¥·¥å¡Ë

½øʸ¡¡PREFACO

Dicar ke interkompreno povas eventar exkluzive segun quante la konversanti - lore aktiva, lore pasiva - atribuas a la vorti quin li uzas senco unika e perfekte definita esas truismo.
Áê¸ßÍý²ò¤Ï¡¢Â¿¤¯¤ÎÂÐÏüԤ¬¡¢»þ¤Ë¤ÏǽưŪ¤Ë¡¢»þ¤Ë¤Ï¼õưŪ¤Ë¡¢Èà¤é¤¬ÍѤ¤¤ëÍ£°ì¤Ç¤¢¤ê´°àú¤ËÄêµÁ¤µ¤ì¤¿°ÕÌ£¤òÍѤ¤¤ëñ¸ì¤ËÅö¤Æ¤Ï¤á¤ë¤³¤È¤Ë¤è¤Ã¤Æ¤Î¤ß¡¢À®¤êΩ¤Ä¤Î¤Ç¤¢¤ë¤È¤¤¤¦¤³¤È¤Ï¡¢¼«ÌÀ¤Î¸øÍý¤Ç¤¹¡£
Che la lingui nacionala, interkompreno esas desfacila pro ke, en multa kazi, granda quanto de lia vorti havante plura senci, un ek la konversanti atribuas (pro oblivio di ta plurasenceso, o pro trompo-volo) a ta o ca vorto diskuto - precipua quan lu uzas senco qua ne koincidas kun la senco expektata da la altra persono.
̱²½ô¸ì¤Ë¤ª¤¤¤Æ¡¢Áê¸ßÍý²ò¤Ïº¤Æñ¤Ç¤¹¡£¤Ê¤¼¤Ê¤é¡¢Â¿¤¯¤Î¾ì¹ç¡¢Ê£¿ô¤Î°ÕÌ£¤ò»ý¤ÄËÄÂç¤ÊÎ̤Îñ¸ì¤ÎÃæ¤Ç¡¢ÂÐÏüԤΰì¿Í¤¬¡Ê¤½¤Î¿µÁÀ­¤ò¸«Íî¤È¤·¤¿¤ê¡¢°­¤À¤¯¤ß¤ò¤¹¤ë°Õ»×¤ò»ý¤Ã¤¿¤ê¤·¤Æ¡Ë¤¢¤ì¤ä¤³¤ì¤Îñ¸ì¤Ë¡¢µÄÏÀ¤ò¤â¤¿¤é¤¹¤«¤é¤Ç¤¹¡£¼ç¤Ë¾¿Í¤«¤é´üÂÔ¤µ¤ì¤ë°ÕÌ£¤È¤Ï°ìÃפ·¤Ê¤¤°ÕÌ£¤ò»È¤¦¤Î¤Ç¤¹¡£
Quale evitar lo? La pensisti maxim eminenta, en omna epoki, respondis, racionale: "per donar, a singla vorto, senco qua esas unika".
¤É¤¦¤·¤¿¤é¤½¤ì¤ò²óÈò¤Ç¤­¤ë¤Ç¤·¤ç¤¦¤«¡©¤½¤ì¤¾¤ì¤Î»þÂå¤ÎÃø̾¤Ê»×Á۲Ȥ¿¤Á¤Ï¡Ö°ì¤Ä¤Îñ¸ì¤Ë°ì¤Ä¤Î°ÕÌ£¤òÍ¿¤¨¤ë¤³¤È¤À¡×¤È¡¢¹çÍýŪ¤ËÅú¤¨¤Æ¤­¤Þ¤·¤¿¡£
Tala idealo ne esas realigebla che la lingui nacionala (ecepte en la domeno di la cienci, ube la defini di la termini eventas ante lia uzo - defino da la aktiva-uzero dat-unesma) pro ke ta kolekturo de la vorti quan esas la dicionario di ta o ca linguo indikas (por la personi qui uzas ta linguo pasive) omna senci, ulakaze tre interdiferanta, quin atribuas a ta o ca vorto la personi qui uzas olu aktive. Pro lo, la problemo esas nesolvebla (adminime, lu ne esas solvebla sen disipo di tempo, di energio e di pekunio).
¤½¤Î¤è¤¦¤ÊÍýÁÛ¤Ï̱²Ū½ô¸À¸ì¤Ë¤ª¤¤¤Æ¸½¼ÂŪ¤Ç¤Ï¤¢¤ê¤Þ¤»¤ó¡Ê²Ê³Ø¤ÎÎΰè¤ÏÎã³°¡£¤½¤³¤Ç¤ÏÍѸì¤ÎÄêµÁ¤Ï»ÈÍѤ¹¤ëÁ°¤Ë¹Ô¤ï¤ì¤Æ¤¤¤Þ¤¹¡£ºÇ½é¤Î»ÈÍѼԤˤè¤ëÄêµÁ¡Ë¡£¤Ê¤¼¤Ê¤é¡¢¤½¤ì¤¾¤ì¤Î¸À¸ì¤Î¼­½ñ¤Ç¤¢¤ëñ¸ì¤Î¥³¡¼¥Ñ¥¹¤Ï¡Ê¤½¤Î¸À¸ì¤ò¼õưŪ¤Ë»È¤¦¿Í¤Î¤¿¤á¤Ë¡Ë¤¹¤Ù¤Æ¤Î°ÕÌ£¤ò¼¨¤·¤Æ¤¤¤ë¤¤¤ë¤«¤é¤Ç¤¹¡£ÀѶËŪ¤Ë¤½¤ì¤ò»ÈÍѤ¹¤ë¿Í¤Ë¤È¤Ã¤Æ¡¢¤½¤ì¤¾¤ì¤Îñ¸ì¤Ï¡¢¤È¤Æ¤â°Û¤Ê¤ë¤«¤é¤Ç¤¹¡£¤³¤Î¤¿¤á¡¢ÌäÂê¤Ï²ò·è¤µ¤ì¤Æ¤¤¤Þ¤»¤ó¡£¡Ê¾¯¤Ê¤¯¤È¤â¡¢»þ´Ö¡¢¥¨¥Í¥ë¥®¡¼¡¢¤ª¶â¤ÎϲÈñ¤Ê¤¯¤·¤Æ¤Ï²ò·èÉÔ²Äǽ¤Ç¤·¤ç¤¦¡Ë
Kontraste, la idealo esas realigita, fakte, da la linguo universala, supleanta e neutra, t.e. da Ido - nam, che Ido,
ÂоÈŪ¤Ë¡¢¤³¤ÎÍýÁۤϡ¢¼ÂºÝ¤Î¤È¤³¤í¡¢ÉáÊ×Ū¡¢ÂåÂØŪ¡¢ÃæΩŪ¤Ê¸À¸ì¡¢¤¤¤ï¤æ¤ë¥¤¥É¸ì¤Ë¤è¤Ã¤Æ¡¢¼Â¸½¤µ¤ì¤Æ¤¤¤ë¤Î¤Ç¤¹¡£
1. singla vorto havas senco unika, e ta senco esas definita precize, minucioze, - e
­¡°ì¤Ä¤Îñ¸ì¤ÏÍ£°ì¤Î°ÕÌ£¤ò»ý¤Á¡¢¤½¤Î°ÕÌ£¤ÏÀµ³Î¤Ë¡¢ÀººÙ¤ËÄêµÁ¤µ¤ì¤Æ¤¤¤ë¤Î¤Ç¤¹¡£
2. la personi qui uzas la linguo aktive agas lo egardante (rigoroze ed exkluzive) la senco quan donis a ta vorto la Akademio di Ido, pleyado di qua la membri esis maxime kompetenta pri linguistiko, pri la cienci (kom exemplo: pri la psikologio linguo-uzala) e pri la diversa faki di la tekniki, e c.
ÀѶËŪ¤Ë¤³¤Î¸À¸ì¤ò»È¤¦¿Í¤¿¤Á¤Ï¡¢¹Íθ¤·¤Ä¤Ä¡¢¤³¤Î¤³¤È¤ò¼ÂÁ©¤·¤Æ¤¤¤ë¤Î¤Ç¤¹¡£¸À¸ì³Ø¤ä²Ê³Ø¤Ë¤Ä¤¤¤Æ¡ÊÎ㤨¤Ð¡¢¸À¸ì»ÈÍѤο´Íý³Ø¤Ê¤É¡Ë¤äµ»½ÑŪ¤ÊÍÍ¡¹¤ÊÍ×ÁǤˤĤ¤¤Æ¤Ê¤É¤Çͭǽ¤Ç¤¢¤Ã¤¿²ñ°÷¤¿¤Á¤Î½¸ÃĤǤ¢¤ë¡¢¥¤¥É¸ì¥¢¥«¥Ç¥ß¡¼¤¬¡¢¤½¤Îñ¸ì¤Ë¡Ê¸·³Ê¤ÇÆÈÀêŪ¤Ë¡Ë°ÕÌ£¤òÄ󶡤·¤Æ¤¤¤Þ¤¹¡£
Ma ta realigo implikas ke, ultre lo jus dicita, omna Ido-uzero, irgaloke en mondo, disponas kolekturo de ta defini, defini per Ido ipsa.
¤·¤«¤·¤½¤Î¼Â¸½¤Ï¡¢Àè¤Û¤É¸ÀµÚ¤·¤¿°Ê³°¤Ë¤â¡¢À¤³¦¤Î¤É¤³¤Ç¤â¤¤¤ë¡¢Á´¤Æ¤Î¥¤¥É¸ì»ÈÍѼԤ¬¡¢¥¤¥É¸ì¼«ÂΤòÍѤ¤¤¿ÄêµÁ¤Î¥³¥ó¥Ñ¡¼¥¹¤ò¼«Í³¤Ë»È¤¨¤ë¤³¤È¤ò°Å¤Ë¼¨¤·¤Æ¤¤¤ë¤Î¤Ç¤¹¡£
– Marcel Pesch
¥Þ¥ë¥»¥ë¡¦¥Ú¥Ã¥·¥å

¥³¥á¥ó¥È¤ò¤«¤¯


¡Öhttp://¡×¤ò´Þ¤àÅê¹Æ¤Ï¶Ø»ß¤µ¤ì¤Æ¤¤¤Þ¤¹¡£

ÍøÍѵ¬Ìó¤ò¤´³Îǧ¤Î¤¦¤¨¤´µ­Æþ²¼¤µ¤¤

Menu

¥¤¥É¸ìʸˡÊÔ¡Ê£±¡Ë

¥¤¥É¸ìʸˡÊÔ¡Ê£´¡Ë

WikiÆ⸡º÷

¥á¥ó¥Ð¡¼¤Î¤ßÊÔ½¸¤Ç¤­¤Þ¤¹