初めてのイド語 - KGD_1_15

Adjektivi-pronomi nedefinita. 不定の形容詞・代名詞

37.
— L'adjektivi-pronomi nedefinita esas : ula, nula, irga, altra, kelka, singla, omna, multa, poka, plura, tanta, quanta, cetera, ipsa *1.
不定の形容詞・代名詞は、「ula」「nula」「irga」「altra」「kelka」「singla」「omna」「multa」「poka」「plura」「tanta」「quanta」「cetera」「ipsa」である。
Kande to esas posibla, li produktas individual pronomi, quale sube, per la simpla substituco di -u (pluralo -i) a la dezinenco -a *2
可能なときには、形式語尾「-a」に対して-u」で終わる単純名詞にすることで、下記にように、個別代名詞を作るのである。
Ula (L. ullus), pronomo : ulu (ula individuo), plur. uli, donas indiko nepreciza, nedefinita.
「ula」(ラテン語「ullus」由来)、代名詞「ulu」(何かの個体)、「uli」(複数形)、不特定、不定を示す。
Nula (L. nullus), pronomo : nulu (ne mem un individuo), plur. nuli, esas la negativo di ula.
「nula」(ラテン語「nullus」由来)、代名詞「nulu」(一つさえない個別)、「nuli」(複数形)、「ula」の否定。
Irga (D. irgend ein), pronomo : irgu, plur. irgi, donas l'indiko maxim ne preciza, maxim nedefinita.
「irga」(ドイツ語「irgendein」)、代名詞「igru」、「irgi」(複数形)、特別でないものなく、不定を示す。
Altra (E. F. I. S.), pronomo : altru, plur. altri, indikas chanjo pri l'individueso, kontre ke diferanta chanjas la qualeso *3.
「altra」(英、仏、伊、西)、代名詞「altru」、「altri」(複数形)、「diferanta」が質性を変えることことだが、個別性についての変化を示す。
Kelka (F.), pronomo : kelku, plur. kelki, donas indiko ne preciza pri mikra quanteso o nombro : kelka pano; yen fragi; prenez kelki (de oli) *4.
「kelka」(フランス語)、代名詞「kelku」、「kelki」(複数形)、小さな質や数について、正確でないことを示している。「kelka pano」(少しのパン)、「yen fragi; prenez kelki (de oli)」(ここに苺あるよ。《それから》二、三個取りなさい)
Singla (L. singuli, E. I.), pronomo : singlu, plur. singli, indikas konsiderante la unaji aparte.
「singla」(ラテン語「singuli」、英・伊)、代名詞「singlu」、「singuli」(複数形)、特に単位を考慮しつつ、示している。
Ol havas senco distributiva e signifikas : un po un, unope, sive on uzas lu singulare, sive on uzas lu plurale.
これは、配分の意味を持ち、「un po un」「unope」(ひとつずつ)を意味する。それを単独で使ったり、複数で使ったりする。
Ex. : singla soldato o soldati recevis duople porciono. — Il parolis a singlu.
例)「singla soldato o soldati recevis duople porciono」(それぞれの兵士あるいは兵士たちは2つずつ分け前をもらった)、「Il parolis a singlu」(彼らは、それぞれの人に語った)
Omna (L. omnis; omnibus), pronomo : omnu, plur. omni, indikas konsiderante l'ensemblo.
「omna」(ラテン語「omnis」「omnibus」)、代名詞「omnu」、「omni」(複数形)、全体を全体を考慮し、示す。
Ol havas senco kolektiva, sive on uzas lu singulare, sive on uzas lu plurale.
これは、集合的な意味を持ち、単数で使ったり、複数で使ったりする。
Ex. : Omna homo o omna homi esas mortiva, signifikas egale : la homi senecepte esas mortiva *5.
例):「Omna homo o omna homi esas mortiva」は、「la homi senecepte esas mortiva」(すべての人間は例外なく死ぬ)と同じ意味である。
Multa (L. multus, E. F. I. S.), pronomo : multi, indikas kun ideo di granda quanteso o nombro.
「multa」(ラテン語の「multus」。英仏伊西)、代名詞「multi」、大きな量と数の概念を示す。
Ex. : multa vino; multa homi. Pro lua signifiko, ta adjektivo ne povas genitar pronomo en -u.
例):「multa vino」(大量のワイン)、「multa homi」(多くの人たち)。この意味のせいで、その形容詞は、「-u」代名詞を作ることができない。
Un individuo ya ne povas esar multu, kontre ke lu povas esar kelku e singlu.
一個体は、それが「kelku」「siinglu」になり得るのに対して、「multu」とは決してならない。
Poka (L. paucum, I. poco), pronomo : poki.
「poka」(ラテン語「paucum」、イタリア語「poco」由来)、代名詞「poki」
Ol esas la kontreajo di multa e konseque indikas kun ideo di mikra quanteso o nombro.
これは「multa」の対義語であるので、少ない量と数の概念を示す。
Ex. : poka vino, poka homi.
例):「 poka vino」(少量のワイン)、「poka homi」(少ない人)
Pro lua signifiko, poka ne povas genitar pronomo singulara en -u, nam ica signifikus : individuo en mikra quanteso, poka individuo : senco absurda.
その意味のため、「poka」は「-u」の単数代名詞になることができない。なぜなら、これは、小さな質、少量の個体などナンセンスな意味になるからである。
Plura (L. plures, D. E. F. I. S.), pronomo : pluri (plura individui) indikas kun ideo di plureso (adminime du).
「plus」(ラテン語「plures」、独英仏伊西)、代名詞「pluri」(複数の個体)は、(少なくとも2という)複数の概念を示す。
Pro lua signifiko, ol kompreneble ne povas genitar pronomo en -u.
その意味のため当然、「-u」代名詞になることができない。
Tanta (L. tantus, F. I. S.), pronomo : tanti, indikas kun ideo ocilanta inter granda nombro e granda forteso.
「tante」(ラテン語「tantus」、仏伊西)、代名詞「tanti」、これは大きな数もしくは大きな強さの間にある概念を示す。
Ex. : tanta esforci; tanta laboro. Ica valoro interdiktas tantu.
例):「tanta esforci」(それほどの努力)、「tanta laboro. Ica valoro interdiktas tantu.」(それほどの労働。この評価はそれほどの事を禁止するということだ)
Quanta (L. quantus, D. E. F. I. S.), pronomo : quanti. Ol esas korelativo di tanta. Ol indikas kun ideo pri la stando grandesala o nombrala dil indikato.
「quanta」(ラテン語「quantus」、独英仏伊西)、代名詞「quanti」。そkれは「tanta」の相関関係にある。これは示されたもの大きさの状態もしくは数の状態を示す。
Ex. : Il havas tanta enemiki quanta amiki. Quanta penon to kustis! Same kam pri tanta, singularo en -u ne esas posibla por quanta.
例):「Il havas tanta enemiki quanta amiki」(彼には友人のような敵がいる)、「Quanta penon to kustis!」(それは何という骨折りだったことか!)、「tanta」に関しては同じように、「-u」の単数形は「quanta」にとって可能ではない。
Cetera (la) (L. caetera), pronomo : (la) ceteri. Konocata da omni, adminime per et caetera, ol indikas la lasta parto restanta di la enti o kozi quin on mencionas.
「(la)cetera」(ラテン語「caerera」)、代名詞「(la)ceteri」。少なくとも、「et caetera」(ラテン語の「およびその他のもの」という意味)で、よく知られている。これは、言及されている生物もしくは事柄の最後に残された部分を示す。
Ex. : de mea kin amiki quar livis me; la cetera restis e vartis mea risanesko.
例):「de mea kin amiki quar livis me; la cetera restis e vartis mea risanesko」(私の5人の友人の内の4人は私のもとを去った。残りはとどまり、私の回復を待った)
Quale montras ta exemplo, la ceteru, ne uzata, esus neutila.
「Quale montras ta exemplo, la ceteru, ne uzata, esus neutila」(このようにその例は示しているが、使われない残りは、役に立たないかもしれない)
Ipsa (L. ipse) juntesas a nomo o pronomo por indikar, ke lu agis, agas, agos od agus sen ul mediaco.
「ipsa」(ラテン語「ipse」)は、いかなる仲介もなしに、その人が「行為した」「行為する」「行為するだろう」「行為するかもしれない」ことを示すために、名称や代名詞につなげる。
Ex. : mea kuzino ipsa responsos, se la afero ne sucesos.
例):「mea kuzino ipsa responsos, se la afero ne sucesos」(そのことがうまくいかないなら、私の従姉妹自身が返答するだろう)

(訳注)上記の不定の形容詞・代名詞を一覧表にすると次の通り。
形容詞形個別代名詞形語源意味
単数形複数形
ulauluuliullusいかなる人(もの)も(any)
nulanulunulinullus(羅)誰(何)も〜ない(no,no one)
irgairguirgiirgendein(独)いかなる人(もの)も(any)、「ula」よりも強い不確定性
altraaltrualtri英仏伊西他の(other)
kelkakelkukelki少しの量(some)、少しの数(a few)
singlasinglusinglisingulus(羅)英伊各々の(each)
omnaomnuomniomnis,omnibus(羅)すべての(all)、あらゆる(every)
multa-multimultus(羅)英仏伊西多くの(many, much)
poka-pokipaucum(羅)、poco(伊)少しの(a few, a little)
plura-pluriplures(羅)、独英仏伊西いくつかの(several)
tanta-tantitantus(羅)、仏伊西それ程の(so much, so many)
quanta-quantiquantus(羅)、独英仏伊西どれ程の(how much, how many)
cetera-cetericaetera(羅)その他の(remaining)
ipsa--ipse(羅)…自身(-self)
(訳注)
「Adjektivi-pronomi nedefinita」を「不定の形容詞・代名詞」と訳出したが、「代名詞的な働きをする形容詞」および「そこから派生する代名詞」というニュアンスだと推察される。
(訳注)
テキストの語源に関係する「L. D. E. F. I. S.」などの記号は、文脈や常識的なものから判断して、言語記号と思われる。次のように訳出した
言語記号L.D.E.F.I.S.
言語名ラテン語ドイツ語英語フランス語イタリア語スペイン語
略語西
38.
— Per substituco dil vokalo -o al vokalo -a, ta adjektivi produktas (segun lia signifiko) pronomi kozala o quantesala.
母音「-a」に対する、母音「-o」の名詞を用いて、その(意味に従って)形容詞が、事物的あるいは量的な代名詞になる。
Ma, pro lia naturo esence singulara, li nultempe recevas la marko (-i) dil pluralo :
しかし、本質的に単数的な性質のために、決して複数形の記号「-i」を受けることはない。
ulo, ula kozo; nulo, nula kozo; irgo, irga kozo; kelko, kelka kozo; singlo, singla kozo; omno, omna kozo *6; multo, poko, tanto, quanto *7.
「ulo」「ula kozo」;「nulo」「nula kozo」;「irgo」「irga kozo」;「kelko」「kelka kozo」;「singlo」「singla kozo」;「omno」「omna kozo」;「multo」「poko」「tanto」「quanto」
Ex. : Ta afero ne produktis multo; vere la quanto dil rezultaji ne kompensas la tanto dil esforci.
(例):「Ta afero ne produktis multo; vere la quanto dil rezultaji ne kompensas la tanto dil esforci」(その事柄は多くを生み出さなかった。本当に、結果の分量は、努力の量を穴埋めされていない)
(La) cetero = la lasta parto restanta dil kozo mencionata.
「(La) cetero」=言及された事柄の残っている最後の部分
La naturo ipsa dil adjektivo-pronomo ipsa ne plu permisas ipso kam ipsu *8.
形容詞・代名詞「ipsa」の性質自体は、「ipsu」も「ipso」も許可されない。
39.
— Per substituco dil vokalo -e al vokalo -a la nedefinita adjektivi produktas adverbi manierala o quantesala, segun sua signifiko :
母音「-a」に対する母音「-e」を代用することで、不定の形容詞は、その意味に従って、様式の副詞、あるいは量的な副詞になる。
Ule, nule, irge, altre = en ula, nula, irga maniero;
「ule」=「en ula maniero」(ある方法で)、「nule」=「en nula maniero」(何の方法もなしに)、「irge」=「irga maniero」(どんな様式でも)、「altre」=「en altre maniero」
— cetere = egardante la cetero; — ipse = de su ipsa, per su ipsa; — kelke = en kelka grado o quanteso : Il multe laboras, ma il ganas multe.
「cetere」=「egardante la cetero」«残りを考慮して)、「ipse」=「de su ipsa」(自ら自身から)「per su ipsa」(自ら自身を用いて)、「kelke」=「en kelka grado o quanteso」(ある程度で、ある量で)。「Il multe laboras, ma il ganas multe」(彼は多く働いたが、多く稼いでもいる)
Poke = en basa grado o mikra quanteso : Il poke laboras, ma il ganas poke.
「poke」=「en basa grado o mikra quanteso」(小さな程度で、小さな量で)。「Il poke laboras, ma il ganas poke」(彼は、少ししか働かないが、稼ぎも少ない)
Tante = en tanta grado o quanteso : Il tante amoras elu! Ni tante produktas ke ni ne povas vendar nia omna produkturi.
「tante」=「en tanta grado o quanteso」(大いに、それ程の程度で、それ程の量で)。「Il tante amoras elu!」(彼は大いに彼女を愛している!)。「Ni tante produktas ke ni ne povas vendar nia omna produkturi」(我々は、すべての商品を売ることができないほど、生産している)
Quante = en quanta grado o mezuro, ye qua preco : Quante il amoras elu! Vu tante pagesos quante vu laboros. Po quante vu vendas ico?
「quante」=「en quanta grado o mezuro, ye qua preco」(どれだけの度合いで、どれだけの量で、どれだけの価格で)。「Quante il amoras elu!」(彼はどれだけ彼女を愛しているのだろうか!)。 「Vu tante pagesos quante vu laboros」(あなたは働いた分だけ、賃金が支払われる)。「Po quante vu vendas ico?」(あなたはこれをいくらで売るのか?)
Single = singla, singlu aparte : Cigari po 25 centimi single.
「single」=「singla, singlu aparte」(個別にひとつ)。「Cigari po 25 centimi single」(一本25セントの葉巻)
Plure = pluri kune.
「plure」=「pluri kune」(共に複数)
Omne = omni kune : Unesme li venis single, pose plure, fine omne *9.
「omne」=「omni kune」(みんな一緒に)。「Unesme li venis single, pose plure, fine omne」(先ず、彼が一人で来て、次に複数で、最後にみんなで来た)
40.
— La vorti irga, irgu (irgi), irgo, irge devas esar uzata sole, kande li trovesas en propoziciono nedependanta e kompleta : donez a me irgo; irgu komprenos to; venez irge, ma venez.
「irga」「irgu (irgi)」「irgo」「irge」という単語は、独立的で完全な節の中にある時、単独で使われなければならない。「donez a me irgo」(私に何でも下さい)。「irgu komprenos to」(誰でもそれを理解するでしょう)。「venez irge, ma venez」(なんとしてでも行きなさい。必ず行きなさい)
Ma li devas esar sequata dal vorti qua, qui, quo, quale, quante, se li esas ligata kun subordinal propoziciono.
しかし、これらの単語が、従属節につながっているならば、「qua」「qui」「quo」「quale」「quante」という単語が後に来るはずである。
Ex. : Ad irgu, qua venos, vu dicos, ke me ne esas en la hemo (o heme); — irgo quon vu donacos ad ilu, to ne kontentigos lu; — irge quale vu procedos, il blamos vu; — irge quante li laboros, li ne povas finar tante balde.
(例):「Ad irgu, qua venos, vu dicos, ke me ne esas en la hemo (o heme)」(来る人だれに対しても、私は家にいないと、あなたは言うだろう)。「irgo quon vu donacos ad ilu, to ne kontentigos lu」(あなたが彼にプレゼントするものはどんなものでも、彼を満足させないだろう)
Komprenende la adverbo irge darfas ligesar a la cetera relativi, exemple a qua, quala, quanta, e. c. por donar a li la senco nedeterminita.
もちろん、副詞「irge」は、不確定な意味を与えるために、他の関係詞、例えば「qua」「quala」「quanta」などをつなげてもよい。
Ex. : irge qua mulieron o yuninon il vidas, il desprizas elu; — irge quala instrumenton vi uzos, vi ne sucesos facar ta laboro; — irge quanta librin il havas, il deziras ankore plu multi.
(例):「irge qua mulieron o yuninon il vidas, il desprizas elu」(彼が会う婦人や若い女性がどのような人であれ、彼は彼女を軽蔑する)。「irge quala instrumenton vi uzos, vi ne sucesos facar ta laboro」(あなたがどんな道具をとか使ったとしても、その仕事を成し遂げることはできないだろう)。「irge quanta librin il havas, il deziras ankore plu multi」(彼はどれほど本を持っていたとしても、もっと沢山の本を欲しがっている)
N. B. — Notez bone, ke la derival regulo, segun qua on obtenas ento (praktike homo, maxim ofte) substitucante -o al -a dil adjektivo, koncernas nur l'adjektivo qualifikanta, qua venas de nomal radiko : avara, avaro.
(注意)「-a」から「-o」に取り替えることで形容詞を存在(実践的には多くの場合、人間)にする派生規則は、普通の語根から由来する限定形容詞のみに、係るものである。
Or en la 38-ma paragrafo, ni vidis, ne l'adjektivo qualifikanta, ma l'adjektivi-pronomi nedefinita, qui nule venas de nomal radiko e konstitucas specal kategorio gramatikala.
しかしながら、第38項の中で、我々が見てきたのは、限定形容詞ではなく、普通の語根由来ではなく文法的に特別な範疇に関係する不定の形容詞・代名詞であった。
Pro to la regulo dil renversebleso ne atingas li, quale ol ne atingas la propra nomi, tote exter ta regulo.
それ故に、その規則に当てはまらない固有名詞を得ることができないように、可逆性の規則は達成できない。
Altra kam l'adjektivo qualifikanta, per sua naturo e rolo, l'adjektivij-pronomi nedefinita sequas altra e propra derivo.
限定形容詞とは違って、自らの性質や役割を用いて、不定の形容詞・代名詞は、別の独自の派生法に従っている。
On do ne darfas objecionar pri li regulo koncernanta nur l'adjektivo qualifikanta e la participo adjektiva.
それ故、限定形容詞と形容分詞のみに関係する規則に異議を唱えることはできない。
(En la apendico 4-ma trovesas fundamental studiuro pri ca punto).
(第4付録の中には、この点についての基礎的研究がある)