En la derivado per dezinenci konsilesas departar de la verbo (se lu existas) o de la substantivo por facar l'adjektivo o la adverbo. |
---|
·Á¼°¸ìÈø¤òÍѤ¤¤¿ÇÉÀ¸¤Ç¤Ï¡¢·ÁÍÆ»ì¤äÉû»ì¤òºî¤ë¤¿¤á¤Ë¡¢Æ°»ì¤ä¡Ê¸ºß¤¹¤ë¤Ê¤é¤Ð¡Ë̾»ì¤«¤é¼çȯ¤¹¤ë¤³¤È¤¬¿ä¾©¤µ¤ì¤ë¡£ |
Ma to ne esas absolute necesa, nam on povas, departante senselekte de irga ek ta vorti, ritrovar la ceteri. |
---|
¤·¤«¤·¡¢¤½¤ì¤Ïɬ¤º¤·¤âɬÍפǤϤʤ¤¡£¤Ê¤¼¤Ê¤é¡¢ÁªÊ̤¹¤ë¤³¤È¤Ê¤¯¡¢Ç¤°Õ¤Î¸ì¤«¤é½Ðȯ¤·¤Æ¤¤¤¯¤Î¤Ç¡¢»Ä¤ê¤Î¸ì¤òºÆȯ¸«¤Ç¤¤ë¤«¤é¤Ç¤¢¤ë¡£ |
On notez lo sequanta : |
---|
°Ê²¼¤Î¹àÌܤËα°Õ¤·¤Ê¤µ¤¤¡§ |
1e Substantivo nemediate formacita de verbo signifikas nature la ago o la stando expresata da ta verbo. |
---|
¡Æ°»ì¤«¤éľÀÜŪ¤ËÇÉÀ¸¤µ¤ì¤¿Ì¾»ì¤ÏÅöÁ³¡¢¤½¤ÎÆ°»ì¤Ë¤è¤Ã¤Æɽ¤µ¤ì¤ë¹Ô°Ù¤ä¾õÂÖ¤ò°ÕÌ£¤¹¤ë¡£ |
Ex. : laboro = ago laborar; jaco = ago jacar; langoro = stando langorar; emocar = stando emocar, sento emocar. |
---|
Îã¡Ë¡§¡Ölaboro¡×¡á»Å»ö¤ò¹Ô¤¦¹Ô°Ù¡§¡Öjaco¡×¡á²£¤¿¤ï¤ë¹Ô°Ù¡§¡Ölangoro¡×¡á»×¤¤Çº¤ó¤Ç¤¤¤ë¾õÂÖ¡¨¡Öemocar¡×¡á´¶Æ°¤·¤Æ¤¤¤ë¾õÂÖ¡¢´¶Æ°¤·¤Æ¤¤¤ë´¶¾ð¡£ |
Konsequo. — Inverse on darfas formacar verbo nemediate de substantivo, nur se ta substantivo expresas ago o stando. |
---|
·ëÏÀ¡£µÕ¤Ë¡¢¤½¤Î̾»ì¤¬¹Ô°Ù¤ä¾õÂÖ¤òɽ¤¹¾ì¹ç¤Ë¸Â¤ê¡¢Ì¾»ì¤«¤éľÀÜŪ¤ËÆ°»ì¤ò·ÁÀ®¤·¤Æ¤â¤è¤¤¡£ |
Exemple, de paco on darfas formacar la verbo pacar = esar en paco, pro ke paco esas stando; ma de domo on ne darfas formacar la verbo domar, qua havus nula senco, domo expresante nek ago, nek stando *1. |
---|
Î㤨¤Ð¡¢¡Öpaco¡ÊÊ¿Ï¡ˤ«¤éÆ°»ì¡Öpacar¡×¡ÊʿϤǤ¢¤ë¡Ë¤¬·ÁÀ®¤µ¤ì¤ë¤Î¤«¤â¤·¤ì¤Ê¤¤¡£¤Ê¤¼¤Ê¤é¡Öpaco¡×¤Ï¾õÂ֤Ǥ¢¤ë¤«¤é¤À¡£¡Ödomo¡×¤«¤éÆ°»ì¡Ödomar¡×¤¬·ÁÀ®¤Ï¤µ¤ì¤Ê¤¤¡£¡Ödomar¡×¤Ï°ÕÌ£¤ò»ý¤¿¤Ê¤¤¤·¡¢¡Ödomo¡×¤Ï¹Ô°Ù¤Ç¤â¾õÂ֤Ǥâ¤Ê¤¤¡£ |
2e Adjektivo nemediate formacita de substantivo signifikas : qua esas (-). |
---|
¢Ì¾»ì¤«¤éľÀÜŪ¤Ë·ÁÀ®¤µ¤ì¤¿·ÁÍÆ»ì¤Ï¡¢¡Ö¡Á¤Î¡×¤È¤¤¤¦°ÕÌ£¤Ç¤¢¤ë¡£ |
Ex. : responda letro = letro qua esas respondo; ruina kastelo = kastelo qua esas ruino; ora vazo = vazo qua esas oro. (Same pri omna adjektivo di materio.) |
---|
Îã¡Ë¡§¡Öresponda letro¡×¡áÅú¤¨¤Ç¤¢¤ë¼ê»æ¡¨¡Öruina kastelo¡×¡áÇÑÔҤǤ¢¤ë¾ë¡¨¡Öora vazo¡×¡á¶â¤Ç¤¢¤ëÔ䡨¡Êʪ¼Á¤ÎÁ´¤Æ¤Î·ÁÍÆ»ì¤Ë¤Ä¤¤¤ÆƱÍÍ¡Ë |
Praktikal moyeno. — Por savar kad on darfas uzar adjektivo nemediate formacita de substantivo, suficas vidar, kad on darfas remplasigar lu per la substantivo en apoziciono : respondo-letro, ruino-kastelo, oro-vazo. |
---|
¼ÂºÝŪ¤ÊÊýË¡¡£Ì¾»ì¤«¤éľÀÜŪ¤Ë·ÁÀ®¤µ¤ì¤¿·ÁÍÆ»ì¤ò»È¤Ã¤Æ¤â¤¤¤¤¤Î¤«¤òÃΤ뤿¤á¤Ë¡¢Æ±³Ê¤Ç̾»ì¤òÍѤ¤¤ÆÂåÂؤ¹¤ë¤³¤È¤¬¤Ç¤¤ë¤Î¤«¤ò¸«¤ë¤À¤±¤Ç½½Ê¬¤À¡£¡Örespondo-letro¡×¡¢¡Öruino-kastelo¡×¡¢¡Öoro-vazo¡× |
Konsequi. — On darfas e devas substantivigar adjektivo per la nura chanjo di dezinenco *2. |
---|
·ëÏÀ¡£·Á¼°¸ìÈø¤Îñ¤Ê¤ëÊѲ½¤òÍѤ¤¤Æ·ÁÍÆ»ì¤ò̾»ì²½¤¹¤ë¤³¤È¤¬¤Ç¤¤ë¤·¡¢¤¹¤Ù¤¤Ç¤¢¤ë¡£ |
L'adjektivo tale substantivigita nemediate povas signifikar nur : to quo esas... (irge quon « to » reprezentas, ento o kozo) : |
---|
¤³¤Î¤è¤¦¤ËľÀÜŪ¤Ë̾»ì²½¤µ¤ì¤¿·ÁÍÆ»ì¤Ï¡¢¡Ö¡Á¤Ç¤¢¤ë¤â¤Î¡Ê¤³¤È¡Ë¡×¤È¤¤¤¦¤³¤È¤À¤±¤ò°ÕÌ£¤¹¤ë¡£ |
belo, malado = homo bela, malada; dividendo = nombro dividenda *3; plano = surfaco plana; parazito = parazita homo, bestio o planto *4. |
---|
¡Öbelo¡×¡áÈþ¤·¤¤¿Í¡¢¡Ömalado¡×¡áÉ¿͡£¡Ödividendo¡×¡áÇÛʬ¤µ¤ì¤ë¤Ù¤¿ô¡¨¡Öplano¡×¡áÊ¿¤¿¤¤ÌÌ¡¢Ê¿ÌÌ¡¨¡Öparazito¡×¡á´óÀ¸Åª¤Ê¿Í¡¢Æ°Êª¡¢¿¢Êª¡£ |
Kontree, on ne darfas uzar adjektivo nemediate derivita vice genetivo (kazo dil komplemento posedala, t. e. vice la prepoziciono di) : |
---|
|°ìÊý¤Ç¡¢Â°³Ê¤ÎÂå¤ï¤ê¤È¤·¤Æ¡¢Ä¾ÀÜÇÉÀ¸¤Î·ÁÍÆ»ì¤ò»È¤¦¤³¤È¤Ï½ÐÍè¤Ê¤¤¡Ê½êͤÎÊä¸ì¤Î¾ì¹ç¡¢¤Ä¤Þ¤ê¡¢Á°ÃÖ»ì¡Ödi¡×¤ÎÂå¤ï¤ê¤È¤·¤Æ¡Ë
se gardena urbo ya signifikas gardeno-urbo, gardena pordo ne povas signifikar pordo di gardeno (ma on darfas dicar : gardenpordo o pordo gardenala *5. |
---|
¡Ögardena urbo¡×¤¬¡Ögardeno-urbo¡×¡ÊÄí±àÅԻԡˤò°ÕÌ£¤¹¤ë¤Ê¤é¤Ð¡¢¡Ögardena pordo¡×¤Ï¡ÖÄí±à¤ÎÌç¡×¤È¤¤¤¦°ÕÌ£¤Ç¤Ï¤Ê¤¤¡Ê¤·¤«¤·¡¢¡Ögardenpordo¡×¤â¤·¤¯¤Ï¡Öpordo gardenala¡×¤È¸À¤¦¤³¤È¤Ï¤Ç¤¤ë¡Ë |
3e Adverbo nemediate formacita de adjektivo signifikas : en maniero (tala) *6: |
---|
£·ÁÍƻ줫¤éľÀÜÇÉÀ¸¤µ¤ì¤¿Éû»ì¤Ï¡¢¡Ö¡Ê¤½¤Î¤è¤¦¤Ê¡Ëήµ·¤Ç¡×¤È¤¤¤¦°ÕÌ£¤Ë¤Ê¤ë¡£ |
bele, rapide = en maniero bela, rapida; noktale (de l'adjektivo noktala) = en maniero noktala (noktale vestizita = per vesti di nokto) *7. |
---|
¡Öbele, rapide¡×¡áÈþ¤·¤¤ÊýË¡¤Ç¡¢Áᤤ»ÅÊý¤Ç¡Ê¡áÈþ¤·¤¯¡¢Á᤯¡Ë¡¨¡Önoktale¡×¡Ê·ÁÍÆ»ì¡Önoktala¡×¤ËͳÍè¡Ë¡áÌë´Ö¤Ë´Ø¤¹¤ëÊýË¡¤Ç¡Ê¡Önoktale vestizita¡×¡áÌë¤ÎÉþÁõ¤òÍѤ¤¤Æ¡£ |
Inverse, de adverbo darfas venar direte nur adjektivo signifikanta : qua esas talsorta, talmaniera : |
---|
°ìÊý¡¢Éû»ìͳÍè¤Î¤â¤Î¤Ï¡¢¡Ö¤½¤Î¤è¤¦¤Ê¼ïÎà¤Î¡Á¡×¡Ö¤½¤Î¤è¤¦¤ÊÊýË¡¤Î¡Á¡×¤È¤¤¤¦°ÕÌ£¤¹¤ë·ÁÍÆ»ì¤À¤±¤«¤éͳÍ褷¤¦¤ë¡£ |
frua = qua eventas frue (frua veko, frua legumo); balda = qua eventas balde (balda respondo); quaza delikto = ago konsiderata quaze delikto *8. |
---|
¡Öfrua¡×¡áÁ᤯¤ËÀ¸¤º¤ë¡Á¡Ê¡Öfrua veko¡×¡ÊÁᵯ¤¡Ë¡¢¡Öfrua legumo¡×¡ÊÁáÌîºÚ¡Ë¡Ë¡¨¡Öbalda¡×¡á¤Þ¤â¤Ê¤¯À¸¤º¤ë¡Á¡Ê¡Öbalda respondo¡×¡Ê¨Åú¡Ë¡¨¡Öquaza delikto¡×¡á°ãÈ¿¤Î¤è¤¦¤Ë¹Í¤¨¤é¤ì¤ë¹Ô°Ù¡£ |
Exemplo di vorto-familio : parolar, parolo, parola (qua esas parolo) : |
---|
ñ¸ì²È²¤ÎÎ㡧¡Öparolar¡×¡ÊÏ乡ˡ¢¡Öparolo¡×¡ÊÏ乤³¤È¡Ë¡¢¡Öparola¡×¡ÊÏä뤳¤È¤Î¡Á¡Ë¡§ |
parola promiso; parole (per parolo) : il promisis parole... |
---|
¡Öparola promiso¡×¡Ê¸ýÌó«¡Ë¡¨¡Öparole (per parolo)¡×¡ÊÏäǡˡ§¡Öil promisis parole...¡×¡ÊÈà¤Ï¡Á¤ò¸ýÌ󫤷¤¿¡Ë |
Ma tala familii esas rara. Mem importas ne opinionar, ke irga radiko povas nemediate genitar la quar speci : verbo, substantivo, adjektivo, adverbo per nura chanjo di la dezinenco. |
---|
¤·¤«¤·¡¢¤½¤Î¤è¤¦¤Êñ¸ì¤Ï¤Þ¤ì¤Ç¤¢¤ë¡£¤¤¤«¤Ê¤ë¸ìº¬¤â¡¢·Á¼°¸ìÈø¤ÎÊѲ½¤À¤±¤òÍѤ¤¤Æ¡¢Æ°»ì¡¢Ì¾»ì¡¢·ÁÍƻ졢Éû»ì¤Î»Í¼ïÎà¤òľÀÜŪ¤ËÀ¸À®¤¹¤ë¤È¤¤¤¦¸«²ò¤ò½Ò¤Ù¤Ê¤¤¤³¤È¤Ï½ÅÍפǤϤʤ¤¡£ |
Precipue, verbo darfas derivesar nemediate de adjektivo nur se la radiko di ta adjektivo esas verbala. |
---|
¤Þ¤ºÂè°ì¤Ë¡¢Æ°»ì¤Ï¡¢·ÁÍÆ»ì¤Î¸ìº¬¤¬Æ°»ìŪ¤Ç¤¢¤ë¤È¤¤Ç¤µ¤¨¡¢·ÁÍƻ줫¤éľÀÜŪ¤ËͳÍ褷¤Æ¤¤¤ë¤«¤â¤·¤ì¤Ê¤¤¡£ |
Verbo quale sanar havus nula senco : |
---|
¡Ösanar¡×¤Î¤è¤¦¤ÊÆ°»ì¤Ï°ÕÌ£¤ò»ý¤¿¤Ê¤¤¡§ |
sano = ento sana, homo sana, ma ne la stando esar sana o saneso; on do devas dicar : sanesar = esar sana, e sanigar = igar sana. |
---|
¡Ösano¡×¡á·ò¹¯¤ÊÀ¸¤Êª¡¢·ò¹¯¤Ê¿Í¡¢¤À¤¬¡¢·ò¹¯¤Ê¾õÂÖ¡¢·òÁ´À¤Ç¤Ï¤Ê¤¤¡£¤·¤¿¤¬¤Ã¤Æ¡¢¡Ösenesar¡×¡Ê·ò¹¯¤À¡Ë¡¢¡Ösanigar¡×¡Ê·ò¹¯¤Ë¤Ê¤ë¡Ë¤È¤¤¤¦¤Ù¤¤Ç¤¢¤ë¡£ |
Pro plu forta motivo, nula verbo darfas venar nemediate de adverbo primitiva o de partikulo nevariebla, nam evidente la radiko ne esas verbala. |
---|
¤â¤Ã¤È¶¯¤¤Íýͳ¤Ç¡¢ËÜÍèŪÉû»ì¤äÉÔÊѤνõ¼¤«¤éľÀÜŪ¤ËͳÍ褹¤ëÆ°»ì¤Ï¸ºß¤·¤Ê¤¤¡£ |
Verbi quale fruar, baldar, perar, circumar, transar, proximar havus nula senco. |
---|
¡Öfruar¡×¡Öbaldar¡×¡Öperar¡×¡Öcircumar¡×¡Ötransar¡×¡Öproximar¡×¤Î¤è¤¦¤ÊÆ°»ì¤Ï¡¢°ÕÌ£¤ò»ý¤¿¤Ê¤¤¡£ |
Inverse adjektivo nemediate formacita de verbo ne povas havar la senco di participo aktiva o pasiva (altre la sufixi ant, at, e. c., nule utilesus e ne havus senco). |
---|
°ìÊý¤Ç¡¢Æ°»ì¤«¤éľÀÜŪ¤Ë·ÁÀ®¤µ¤ì¤ë·ÁÍÆ»ì¤Ïǽư¤¢¤ë¤¤¤Ï¼õÆ°¤Îʬ»ì¤Î°ÕÌ£¤ò»ý¤Ä¤³¤È¤¬½ÐÍè¤Ê¤¤¡ÊÊ̤ˡ¢¡Öant¡×¡Öat¡×¤Ê¤É¤ÎÀÜÈø¼¤ÏͱפǤâ¤Ê¤¯¡¢°ÕÌ£¤â¤â¤¿¤Ê¤¤¡£ |
Exemple, instrukta ne povas remplasar instruktanta, o instruktiva (nek mem instruktala); |
---|
Î㤨¤Ð¡¢¡Öinstrukta¡×¤Ï¡¢¡Öinstruktanta¡×¡Ê¶µ¤¨¤ë¡Á¡Ë¤ä¡Öinstruktiva¡×¡Ê¶µ·±Åª¤Ê¡Ë¤È¤ÏÂåÂؤǤ¤Ê¤¤¡Ê¡Öinstruktala¡×¤È¤âÂåÂؤǤ¤Ê¤¤¡Ë |
obedia ne povas, konseque ne darfas remplasar obedianta, obediema, obediera, e. c. |
---|
¤·¤¿¤¬¤Ã¤Æ¡¢¡Öobedia¡×¤Ï¡¢¡Öobedianta¡×¡ÊÉþ½¾¤¹¤ë¡Á¡Ë¡¢¡Öobediema¡×¡Ê½¾½ç¤Ê¡Ë¡¢¡Öobediera¡×¡ÊÉþ½¾¤¹¤ë¿Í¤Î¡Ë¤Ê¤É |