¥¨¥¹¥Ú¥é¥ó¥È¸ì¤Î½¤ÀµÈǤȤ·¤Æ³«È¯¤µ¤ì¤¿¿Í¹©¸À¸ì¡¢¹ñºÝÊä½õ¸ì¤Ç¤¹¡£

Adjektivo qualifikanta¡¡¡Ê¸ÂÄꤹ¤ë·ÁÍÆ»ì¡Ë

24.
— L'adjektivo qualifikanta finas per -a e ne varias *1.
¸ÂÄꤹ¤ë·ÁÍÆ»ì¤Ï¡Ö-a¡×¤Ç½ª¤ï¤ê¡¢ÊѲ½¤Ï¤·¤Ê¤¤¡£
Por chanjar ol a substantivo samsenca suficas substitucar al dezinenco a la vokalo o (singulare), o la vokalo i (plurale)
¤½¤ì¤òƱ¤¸°ÕÌ£¤Î̾»ì¤ËÊÑ´¹¤¹¤ë¤¿¤á¤Ë¡¢·Á¼°¸ìÈø¡Öa¡×¤ËÂ夨¤Æ¡¢Êì²»¡Öo¡×¡Êñ¿ô¡Ë¤¢¤ë¤¤¤ÏÊì²»¡Öi¡×¡ÊÊ£¿ô¡Ë¤òÃÖ¤¯¡£
: richa = qua esas richa : richo = (strikte) ento, individuo richa e (konvencione, praktike) homo richa
¡Örica¡×¡áË­¤«¤Ê¡Á¡§¡Örico¡×¡á¡Ê¸·Ì©¤Ë¡ËË­¤«¤Ê¸ºß¡¢Ë­¤«¤Ê¸ÄÂΡ¢¤Þ¤¿¡Ê´·ÎãŪ¡¢¼ÂÁ©Åª¤Ë¡Ë¶â»ý¤Á
; — povra = qua esas povra : homo povra; povro = (strikte ento, individuo povra e (konvencione, praktike) homo povra
¡Öpovra¡×¡áÉϤ·¤¤¡Á¡§¡Öhomo povra¡×¡ÊÉϤ·¤¤¿Í¡Ë¡¨¡Öpovro¡×¡á¡Ê¸·Ì©¤Ë¡ËÉϤ·¤¤Â¸ºß¡¢ÉϤ·¤¤¸ÄÂΡ¢¤Þ¤¿¡Ê´·ÎãŪ¡¢¼ÂÁ©Åª¤Ë¤Ï¡ËÉϤ·¤¤¿Í
; — blinda = qua esas blinda : homo blinda; blindo = (strikte) ento, individuo¡¡blinda e (konvencione, praktike) homo blinda¡¡
¡Öblinda¡×¡áÌÕÌܤΡÁ¡§¡Öhomo blinda¡×¡ÊÌÕÌܤο͡¢ÌÕ¿Í¡Ë¡¨¡Öblindo¡×¡á¡Ê¸·Ì©¤Ë¡ËÌÕÌܤθºß¡¢ÌÕÌܤθÄÂΡ¢¤Þ¤¿¡Ê´·ÎãŪ¡¢¼ÂÁ©Åª¤Ë¡ËÌÕÌܤο͡¢ÌÕ¿Í
; — dezerta = qua esas dezerta; dezerto = ulo, loko, spaco dezerta
¡Ödezerta¡×¡áÉÔÌӤΡÁ¡¢¹Ó¤ì²Ì¤Æ¤¿¡Á¡¨¡Ödezerto¡×¡á¹Ó¤ì²Ì¤Æ¤¿¤â¤Î¡¢ÉÔÌӤξì½ê¡¢Ìµ¿Í¤Î¶õ´Ö
; — bono = (konvencione, praktike) homo bona
¡Öbono¡×¡á¡Ê´·ÎãŪ¡¢¼ÂÁ©Åª¤Ë¡ËÎɤ¤¿Í
; — mala = qua esas mala; malo = (konvencione, praktike) homo mala
¡Ömala¡×¡á°­¤¤¡Á¡¨¡Ömalo¡×¡á¡Ê´·ÎãŪ¡¢¼ÂÁ©Åª¤Ë¡Ë°­¤¤¿Í
; — la boni = la homi bona
¡Öla boni¡×¡á¡Öla homi bona¡×
;— la mali = la homi mala *2.
¡Öla mali¡×¡á¡Öla homi mala¡×
25.
— Kande adjektivo aplikesas a substantivo tacita, on indikas la pluralo per la artiklo le, o per nedefinita pronomo konvenanta, o mem simple per -i.
·ÁÍÆ»ì¤ò¡Ê´§»ì¤òÍѤ¤¤Æ¡Ë̾»ì²½¤¹¤ë»þ¡¢¤½¤Î´§»ì¡Öle¡×¤È¤¹¤ì¤ÐÊ£¿ô¤òɽ¤¹¡£Å¬ÀÚ¤ÊÉÔÄêÂå̾»ì¤ò»È¤Ã¤¿¤ê¡¢Ã±½ã¤Ë¸ìÈø¤ò¡Ö-i¡×¤ò»È¤¨¤Ð¡¢Ê£¿ô¤Ë¤Ê¤ë¡£
Ex. : Yen pomi, prenez le bona e lasez le mala.
Îãʸ¡§¡ÖYen pomi, prenez le bona e lasez le mala.¡×¡Ê¥ê¥ó¥´¤¬¤¢¤ë¤è¡£Îɤ¤¤Î¤ò¼è¤Ã¤Æ¡¢°­¤¤¤Î¤Ï¤½¤Î¤Þ¤Þ¤Ë¤·¤Æ¤¯¤ì¡Ë
Kun ideo partitiva on dicus : il ofris a me blanka e reda rozi, me prenis uli reda o kelki reda;
Éôʬ»ìŪ¤Ê¡ÊÉÔÄêÂå̾»ìŪ¤Ê¡Ë³µÇ°¤òȼ¤Ã¤Æ¼¡¤Î¤è¤¦¤Ë¸À¤¨¤ë¤«¤â¤·¤ì¤Ê¤¤¡£¡Öil ofris a me blanka e reda rozi, me prenis uli reda o kelki reda¡×¡ÊÈà¤Ï»ä¤ËÇò¤ÈÀ֤ΥХé¤òÄ󶡤·¤Æ¤¯¤ì¤¿¤Î¤Ç¡¢»ä¤ÏÀÖ¤¤¤â¤Î¤ò¼è¤Ã¤¿¡Ë
o plu simple : me prenis redi, quale on dicus : me prenis kelki.
¤¢¤ë¤¤¤Ï¤â¤Ã¤Èñ½ã¤Ë¡Öme prenis redi¡×¡Ê»ä¤ÏÀÖ¤¤¤â¤Î¤ò¼è¤Ã¤¿¡Ë¤È¸À¤¨¤ë¡£¡Öme prenis kelki¡×¡Ê¿ôËܼè¤Ã¤¿¡Ë¤È¤¤¤¦¤è¤¦¤Ë¸À¤¨¤ë¤«¤â¤·¤ì¤Ê¤¤¡£
Tre certe ya redi e kelki povas relatar nur rozi, sola kozo pri qua on parolas.
³Î¤«¤Ë¡¢¡Öredi¡×¤È¡Ökelki¡×¤Ï¡¢¸ÀµÚ¤µ¤ì¤Æ¤¤¤ë¤¿¤À¤Ò¤È¤Ä¤Î»öÊÁ¤Ç¤¢¤ë¤Î¤Ç¡¢¤½¤ì¤Ï¡Ö¥Ð¥é¡×¤À¤±¤Ë´Ø·¸¤·¤Æ¤¤¤ë¤Î¤Ç¤¢¤ë¡£
La lasta exemplo montras bone, ke en l'unesma ni povabus dicar : prenez la boni e lasez la mali.
ºÇ¸å¤ÎÎãʸ¤Ï¡¢ºÇ½é¤ÎÎãʸ¤Ç¡Öprenez la boni e lasez la mali¡×¡ÊÎɤ¤¤Î¤Ï¼è¤Ã¤Æ¡¢°­¤¤¤Î¤Ï¤½¤Î¤Þ¤Þ¤Ë¡Ë¤Î¤³¤È¤ò¡¢¤è¤¯É½¸½¤·¤Æ¤¤¤ë¡£
Nam vere quon altra kam pomi relatus « la boni », « la mali », en ica frazo?
¤Ê¤¼¤Ê¤é¼ÂºÝ¤Î¤È¤³¤í¡¢¤³¤Îʸ¾Ï¤ÎÃæ¤Ç¡Öla boni¡×¤È¤«¡Öla mali¡×¤È¤«¤Ï¡¢¥ê¥ó¥´¤Î¾¤Ë²¿¤Ë´Ø·¸¤·¤Æ¤¤¤ë¤Î¤À¤í¤¦¤«¡£
Kad on komprenus homi, kande traktesas nur pomi? *3.
¡Öpomi¡×¡Ê¥ê¥ó¥´¡Ë¤À¤±¤¬°·¤ï¤ì¤ë»þ¤Ë¡¢¤½¤ì¤¬¡Öhomi¡×¡Ê¿Í´Ö¡Ë¤Î¤³¤È¤À¤È»×¤¦¤â¤Î¤À¤í¤¦¤«¡©
26.
— On darfas elizionar la a final dil adjektivi, ma kun la kondiciono ke to ne produktos akumulo de konsonanti.
·ÁÍÆ»ì¤Î¸ìÈø¡Öa¡×¤Ï¾Êά¤·¤Æ¤âÎɤ¤¤¬¡¢¤¿¤À¤·¡¢»Ò²»¤Î½Å¤Ê¤ê¤òÀ¸¤¸¤µ¤»¤Ê¤¤¤È¤¤¤¦¾ò·ï¤¬¤¢¤ë¡£
On konsilas uzar ta eliziono precipue kun l'adjektivi derivita e partikulare kande li finas per -al-(a).
ÆäËÇÉÀ¸·ÁÍÆ»ì¤Î»þ¤ä¡Ö-al-(a)¡×¤¬¸ìÈø¤Ë¤Ê¤ë»þ¤Ë¤Ï¡¢¤½¤Î¾Êά¤ò»È¤¦¤³¤È¤¬Ë¾¤Þ¤·¤¤¡£
Ex. : infantal anmo, amikal ago, kordial saluto, e. c. *4.
Î㡧¡Öinfantal anmo¡Ê»Ò¶¡¤Îº²¡Ë¡×¡Öamikal ago¡Êͧ¹¥Åª¤Ê¹Ô°Ù¡Ë¡×¡Ökordial saluto¡Ê¿´¤«¤é¤Î°§»¢¡Ë¡×¤Ê¤É¡£
On devas ne uzar l'eliziono tro freque.
¤¢¤Þ¤ê¤ËÉÑÈˤ˾Êά¤ò»È¤Ã¤Æ¤Ï¤Ê¤é¤Ê¤¤¡£
Ol ne diplasas la acento; konseque ica restas sur a en infantal, amikal, kordial, quale en infantala, amikala, kordiala.
¡Ê¸ìÈø¤ò¾Êά¤·¤Æ¤â¡Ë¥¢¥¯¥»¥ó¥È¤Ï°ÜÆ°¤·¤Ê¤¤¡£½¾¤Ã¤Æ¡¢¡Öinfantala¡×¡Öamikala¡×¡Ökordiala¡×¤Î¥¢¥¯¥»¥ó¥È¤Ï¡¢¡Öinfantala¡×¡Öamikala¡×¡Ökordiala¡×¤Î¤è¤¦¤Ë¡Öa¡×¤Ë»Ä¤Ã¤Æ¤¤¤ë¡£
Diveninte monosilaba per l'eliziono, l'adjektivi dusilaba sequas, pri l'acento, la regulo di omna monosilabi, pri qui parolesas en ¡ø 4.
Êì²»¾Êά¤Ë¤è¤Ã¤Æñ°ì²»Àá¤Ë¤Ê¤Ã¤¿¤Î¤Ç¡¢Æó²»Àá¤Î·ÁÍÆ»ì¤Ï¡¢¥¢¥¯¥»¥ó¥È¤Ë´Ø¤·¤Æ¤Ï¡¢¡ø4¤Ç½Ò¤Ù¤¿¤è¤¦¤Ë¡¢¤¹¤Ù¤Æ¤Îñ°ì²»Àá¤Îµ¬Â§¤Ë½¾¤¦¡£
On ne obliviez ke l'eliziono nultempe esas obligala *5.
Êì²»¾Êά¤Ï·è¤·¤Æ¶¯À©¤µ¤ì¤¿¤â¤Î¤Ç¤Ê¤¤¤³¤È¤ò˺¤ì¤Æ¤Ï¤Ê¤é¤Ê¤¤¡£
27.
— Pri la plaso dil adjektivo on juas en Ido la libereso maxim kompleta.
·ÁÍÆ»ì¤Î°ÌÃ֤ϡ¢¥¤¥É¸ì¤Ë¤ª¤¤¤Æ¤Ï¡¢ºÇÂç¸Â¤Î¼«Í³¤òµý¼õ¤·¤Æ¤¤¤ë¡£
Nula logikal motivo impozas a ni la kustumo Angla e Germana pozar l'adjektivo sempre e mashinatre avan la substantivo, dum ke altra lingui pozas lu dope *6.
¤¤¤«¤Ê¤ëÏÀÍýŪ¤ÊÆ°µ¡¤â¡¢Ì¾»ì¤ÎÁ°¤Ë¾ï¤Ëµ¡³£Åª¤Ë·ÁÍÆ»ì¤òÃÖ¤¯ÊýË¡¤Î±Ñ¸ì¤È¥É¥¤¥Ä¸ì¤Î´·Îã¡Ê¾¤Î¸À¸ì¤Ç¤Ï¡¢·ÁÍÆ»ì¤ò¸å¤ËÃÖ¤¯¤¬¡Ä¡Ë¤ò²æ¡¹¤Ë¶¯Íפ·¤Æ¤Ï¤¤¤Ê¤¤¡£
On apene povas donar la konsili sequanta :
¼¡¤Î¤è¤¦¤Ê¥¢¥É¥Ð¥¤¥¹¤¬¤«¤í¤¦¤¸¤ÆÍ¿¤¨¤é¤ì¤Æ¤¤¤ë¡§
1e Se l'adjektivo esas plu longa per du o tri silabi kam la substantivo, pozez lu dop ica : linguo internaciona; rolo desfacila, raporto nekomunikebla.
­¡¤â¤·¡¢·ÁÍƻ줬̾»ì¤è¤ê¤â2,3²»À፤¾ì¹ç¤Ï¡¢Ì¾»ì¤Î¸å¤ËÃÖ¤­¤Ê¤µ¤¤¡§¡Ölinguo internaciona¡Ê¹ñºÝ¸À¸ì¡Ë¡×¡Örolo desfacila¡Êº¤Æñ¤ÊÌò³ä¡Ë¡×¡Öraporto nekomunikebla¡ÊÅÁãÉÔ²Äǽ¤ÊÊó¹ð¡Ë¡×
2e Se uzesas plura adjektivi, pozez li dop la substantivo : la homi instruktita, senpartisa, e prudenta...
­¢Ê£¿ô¤Î·ÁÍƻ줬»È¤ï¤ì¤ë¤Ê¤é¤Ð¡¢Ì¾»ì¤Î¸å¤Ë·ÁÍÆ»ì¤òÃÖ¤­¤Ê¤µ¤¤¡§¡Öla homi instruktita, senpartisa, e prudenta...¡Ê¶µ°é¤ò¼õ¤±¡¢ÌµÅÞÇɤΡ¢Îɼ±Åª¤Ê¿Í¡¹¡Ë¡×
3e Se l'adjektivo havas komplemento, e precipue komplementi, pozez unesme la substantivo : tablo-tapiso makulizita da inko e sauci diversa.
­£·ÁÍÆ»ì¤ËÊä¸ì¤È¤ê¤ï¤±Ê£¿ô¤ÎÊä¸ì¤¬¤¢¤ë¤Ê¤é¤Ð¡¢ºÇ½é¤Ë̾»ì¤òÃÖ¤­¤Ê¤µ¤¤¡§¡Ötablo-tapiso makulizita da inko e sauci diversa¡Ê¿§¡¹¤Ê¥¤¥ó¥¯¤È¥½¡¼¥¹¤Ç±ø¤ì¤¿¥Æ¡¼¥Ö¥ë¡¦¥«¡¼¥Ú¥Ã¥È¡Ë¡×
4e Se l'adjektivo esas tam longa kam la substantivo, o preske, konsultez l'eufonio, e nome evitez la hiati, se to esas posibla : aquo pura, alno alta, alta querko, inteligenta pueri, argumenti konvinkiva, plu plezas al orelo kam pura aquo, alta alno, querko alta, pueri inteligenta, konvinkiva argumenti.
­¤·ÁÍƻ줬¤Û¤È¤ó¤É̾»ì¤ÈƱ¤¸Ä¹¤µ¤Ç¤¢¤ë¤Ê¤é¤Ð¡¢Ê¹¤­¤ä¤¹¤µ¤ÈÁêÃ̤·¤Æ¤¯¤À¤µ¤¤¡£¤Ä¤Þ¤ê¡¢¤½¤ì¤¬²Äǽ¤Ê¤é¤Ð¡¢Êì²»Àܳ¤òÈò¤±¤Æ²¼¤µ¤¤¡£¡Öaquo pura¡Ê¿¿¿å¡Ë¡×¡¢¡Öalno alta¡ÊÇؤι⤤¿º¤ÎÌڡˡס¢¡Öquerko alta¡ÊÇؤι⤤³ß¤ÎÌڡˡס¢¡Öpueri inteligenta¡ÊÃÎŪ¤Ê¾¯Ç¯¤¿¤Á¡Ë¡×¡¢¡Ökonvinkiva argumenti¡ÊÀâÆÀÎϤ¢¤ëÏÀ¾Ú¡Ë¡×
Che omna linguo, en la parolado sorgata, on selektas la maxim plezanta ordino dil vorti.
¤¹¤Ù¤Æ¤Î¸À¸ì¤Ë¤ª¤¤¤Æ¡¢ÇÛ褵¤ì¤¿Ïä·Êý¤Ç¤Ï¡¢ºÇ¤â¹¥¤Þ¤·¤¤¸ì½ç¤¬Áª¤Ð¤ì¤ë¡£
Ma kompreneble, en familiara diskurso o konverso, on agos tote senjene pri la plaso dil adjektivo (o participo) qualifikanta.
¤·¤«¤·¡¢¤â¤Á¤í¤ó¤Î¤³¤È¡¢¿Æ¤·¤¤´Ö¤ÎÏÃË¡¤ä²ñÏäǤϡ¢¸ÂÄꤹ¤ë·ÁÍÆ»ì¡Ê¤¢¤ë¤¤¤Ïʬ»ì¡Ë¤Î°ÌÃ֤ˤĤ¤¤ÆÁ´¤¯ÉÔÊؤ¬¤Ê¤¤¡£

¥³¥á¥ó¥È¤ò¤«¤¯


¡Öhttp://¡×¤ò´Þ¤àÅê¹Æ¤Ï¶Ø»ß¤µ¤ì¤Æ¤¤¤Þ¤¹¡£

ÍøÍѵ¬Ìó¤ò¤´³Îǧ¤Î¤¦¤¨¤´µ­Æþ²¼¤µ¤¤

Menu

¥¤¥É¸ìʸˡÊÔ¡Ê£±¡Ë

¥¤¥É¸ìʸˡÊÔ¡Ê£´¡Ë

WikiÆ⸡º÷

¥á¥ó¥Ð¡¼¤Î¤ßÊÔ½¸¤Ç¤­¤Þ¤¹